Človek  v nemocnici si veľa vecí uvedomuje, hlavne to, aké je zdravie dôležité a nedá sa za žiadne peniaze kúpiť. Že zdravie je najdôležitejšie a ostatné veci sú nepodstatné. Je to síce klišé, ale je to pravda, keď sa hovorí, že ,,chorý má len jedno želanie”. A to nehovorím len o sebe - neľutujem sa!

Aspoň som stretol výborný kolektív sestričiek, doktorov a najlepšieho kamaráta na, ktorého sa dalo vždy spoľahnúť, len škoda, že sa už nemôžem s ním stretnúť (lebo zomrel). Bol ozaj kamarát,  na akého sa dalo spoľahnúť. Ale nebudem už smutný a po druhé neoplatí sa ľutovať, ale tešiť sa na budúcnosť, keď budem zdravý.  Nie je to tu síce ako doma, ale mám sa tu dobré,  pekné sestričky a doktorky. Ako sa hovorí La vida es una lucha - ,,život je boj “ a oplatí  sa bojovať.

Už som pomaličky pri cieli, už sa len doliečujem, aby všetko už natrvalo klapalo ako má. Prišiel som 8. februára na posledné doliečenie a bude to ok, zase bude všetko po starom, len možno budem mať iný odtieň vlasov. Dúfam, že som sa veľmi nezmenil. Som to ja, skrátka teraz sa tu cítim skoro ako v kúpeľoch. Neviem, kedy prídem domov, ale už to dám, pred cieľom to nevzdám, možno dostanem medajlu :).  Najviac chcem poďakovať sestričkám, doktorom, doktorkám, sanitárkam a všetkým, za nás pacientov, za ich vytrvalosť, schopnosť dať nám silu a nádej.      

Paľko Mrusko ( terajší pacient )