Výlet na Štrbské pleso <<<

Zažili sme Autor:  utorok, 27 november 2018 11:11 velkost pisma decrease font size increase font size

Milí čitatelia nášho Klubčíka, 
začiatkom jesene sa naša partia z DK vybrala na výlet na Štrbské pleso. Prvá skupina vyrazila na tento výlet z Košíc o 8 ráno a druhá skupina okolo 10 (kedže nás šlo viac). Ja a moja mamka sme šli s tou druhou, keďže som nemala asistentku. Šli sme spolu s Maťkom a s jeho mamkou a osobným asistentom Števkom, Luckou a jej osobnou asistentkou Beátkou. 

Musím povedať, že už na začiatku som si myslela, že tam ani nedorazíme, lebo vlak mal kvôli poruche meškanie na dobu neurčitú. Prvý krát sa stalo, že som vlak videla cúvať. Všetci sme si mysleli, že sa nám to sníva. Nakoniec sme vyrazili asi s hodinovým meškaním, takže namiesto o 11:30, sme dorazili o 12:30. S predošlou skupinkou sme sa stretli asi len na 5 minút, pretože prvá skupinka sa už musela vrátiť domov do Košíc. Maťko s mamkou si Štrbské pleso neužili vôbec, lebo mali v pláne vrátiť sa domov s prvou skupinkou skorším vlakom, ktorý odchádzal 15.15. 

Keď sme dorazili na stanicu, nastal ďalší problém. Mamka ma nevládala vytlačiť s vozíkom hore kopcom k plesu. Kika, sociálna pracovníčka DK ktorá nás sprevádzala, zavolala na pomoc Majku. Avšak napokon nám pomôcť do kopca nemusela, pretože nám pomohol okoloidúci chlapec. Majka chcela odísť domov skorším vlakom, ale obidve sme zhodnotili, že mamka by so mnou tento náročný výlet nezvládla. Majka sa napokon rozhodla, že s nami zostane a pôjde neskorším vlakom, o šiestej. Ak by sa Majka nepodujala nám pomôcť, ani ja, ani mamka, by sme si tento výlet neužili, takže som jej za to veľmi vďačná. 

Ďalším problémom sa ukázalo hľadanie bezbariérového wc. Nakoniec sme ho našli v neďalekej reštaurácii, kde sme sa aj najedli. 

Po dobrom a výdatnom obede, sme si dali rýchlejšiu okružnú prechádzku okolo Štrbského plesa a nadýchali sa sviežeho čerstvého vánku. Kochali sme sa prekrásnou prírodou okolo nás, nádhernému výhľadu na Tatry. Dokonca sa moja mamka bola trochu prejsť do lesa, čo u nej nebýva zvykom. Myslela som si o nej vždy, že nebude mať odvahu. 

Počas celej cesty sme si robili krásne fotky. Mali sme vtedy šťastie aspoň na počasie. Bol jeden z nádherných slnečných dní, a tak sme si tento výlet naplno užili. 

Čas nám ubehol rýchlo. Museli sme sa už presunúť na stanicu. Ani sa nám nechcelo odísť, ale museli sme. Cestou späť sme už boli všetci unavení a vyčerpaní. Ale boli sme šťastní, že sme videli toľko krás nášho Slovenska. Večer sme boli všetci šťastní, že sme sa vrátili domov zdraví. V srdci sme mali pocity z krásneho slnečného dňa. Uvedomila som si, že je naše Slovensko plné nádherných výhľadov, ktoré sa oplatí vidieť. Dúfam, že takýto výlet zažijeme aj nabudúce.

Martina Holentová

Zobrazene 731 x

Maťka Holentová je redaktorkou časopisu Klubčík vďaka Nadácii pre deti Slovenska už tretí rok. Žije s rodičmi a bratom v košickej mestskej časti Nad Jazerom. Je však odhodlaná uchopiť svoj život do svojich rúk a intenzívne pracuje na svojom osamostatnení. Pomáha jej v tom osobná asistencia.

"Odborníci" ju v detstve odpisovali a chceli ju umiestniť do špeciálnej školy. Spolu s mamkou sa však nevzdali a bojovali. Dnes je už Martinka bakalárkou a pokračuje v štúdiu na univerzite.