Danka Podhorová

Môj výlet Prednej hore

V kategorii - Danka Podhorová november 18 2021

9. augusta sme išli na týždňovú dovolenku na Prednú horu. O druhej poobede sme mali „ček-in“ (prihlásenie sa) na recepcii. Pani recepčná nám dala kľúče od apartmánu, takej poschodovej chatky. Boli sme tam so známymi, oni bývali dole a my hore. Chodili sme každý deň na raňajky a večere do jedálne, ktorá bola v blízkosti recepcie. Raňajky boli od 8.00-10.00, večera od 17.00-19.00.

Druhý deň sme boli v Sysľovisku a v dedine Muráň. Sysľovisko je vlastne niečo také akoby farma, kde žijú sysle a somáre.  Sysle sú také malé zvieratká, ako potkany.  Ľudia ich kŕmili piškótami, mrkvou, šupami z jabĺk. Zvieratá boli v ohrade za plotom. Dali sa tam kúpiť magnetky, kúpila som si dve magnetky so sysľami.  Potom sme zašli do dediny Muráň, na muránske buchty, ktoré predávali v domácom obchodíku. Boli výborné, nugatové boli najlepšie, odporúčam vám ich ochutnať.

Tretí deň sme sa boli prejsť ku liečebni, kde sa liečia ľudia, ktorí majú problém s alkoholom. Akurát boli vonku s vychovávateľkou a zbierali levanduľu. Mali tam tenisový kurt, vonku trošku ďalej od liečebne mali šachy. Ďalej od liečebne je poľovnícky dom – múzeum Ferdinanda Coburga. Dnu sme sa neboli pozrieť, lebo bolo zatvorené.

Štvrtý deň sme boli na hrade Muráň. Je to zrúcanina, no  momentálne ho opravujú. Hrad je na kopci, ale nemala som problém vyjsť hore. Pred hradom bol bufet, kde predávali suveníry. Kúpila som si len magnetku s hradom J. Mali sme dobrý výhľad na Kráľovú hoľu.

Piaty deň sme boli v Telgárte pozrieť železničný most, ktorý mi pripomína most z filmu Harry Potter. Aj tam som si kúpila suvenír :D. Stadiaľ sme išli do dediny Šumiac. Je tam drevená stavba – Šumiacka izba, ktorá funguje ako múzeum, no tiež sme sa tam neboli pozrieť, lebo bola zavretá. Je tam aj  šumiansky kostol a kaplnka. Pomedzi chatky sme išli uličkami na kopec cez les, chceli sme ísť na Kráľovu hoľu, no tá je strašne ďaleko a bolo aj strašne horúco. Po ceste sme natrafili na kalváriu, kde bol kríž a zastavenia.

Odtiaľ sme išli do Heľpy. Presúvali sme sa autom.  V Heľpe je amfiteáter a domčeky, kde sa prezliekajú folkloristi. V ten deň tam mal byt festival ľudového folklóru. V tejto dedine sa konajú aj rôzne folklórne festivaly a slávnosti.

Každý večer sme chodili do wellnessu plávať do bazéna, do vírivky, sauny. Wellness bol otvorený od 9.00 -21.00. Bol tam bazén s prúdmi, mohla som si ľahnúť na stoličku a na chrbát mi striekala voda – studená sa striedala s teplou. Druhý bazén bol studený pre plavcov. Ja som chodila do toho s prúdmi, v tom druhom bola pre mňa zimná voda J.

Užili sme si to, bolo super. Ostala by som tam ešte týždeň. Odporúčam každému takúto super dovolenku. Ďakujem našim známym, Evke a Ľubovi, za peknú dovolenku.

Danka Podhorová


27.2. sme sa s mamkou, s jej sestrami, sesternicami a ujom vybrali na výlet do Tatier. Mali sme namierené na výstavu ľadových sôch na Hrebienku. Cestovali sme tam vlakom a okolo 10h. sme už boli na mieste. Zo stanice sme sa presunuli zubačkou do Starého Smokovca. Odtiaľ sme šli pešo na Hrebienok, keď sme zistili, koľko peňazí by sme dali šiesti na lanovku. J Urobili sme si aspoň prechádzku, vychutnali sme si čerstvý vzduch a krásne nám cestou snežilo. Cesta trvala dlho, ale do cieľa sme došli.

Ľadové sochy boli umiestnené na Hrebienku v stanoch. V prvom stane bola socha Katedrály Notre-Dame a Quasimodo z filmu Chrám Matky Božej v Paríži. Keď som Quasimodovi potiahla povraz, ktorý mal v ruke, zazvonil na zvone. Každý z nás si mohol zazvoniť a hodiť peniažky do pokladničky. V druhom stane boli rôzne iné ľadové sochy. Sochy vonku tento rok neboli, lebo bolo teplo a roztopili by sa. Miesto sôch boli vonku postavičky a zvieratá z dreva.

Mysleli sme si, že sa pôjdeme pozrieť aj na vodopády. Chatár na Bielikovej chate nás však upozornil, že je to tam zľadovatené, nech tadiaľ nejdeme. Odhodlala sa len sesternica s tetou, šmýkali sa síce cestou po zadku, no došli tam. Poslali nám z vodopádov aj fotku. Ostatní sme sa vrátili a posedeli sme na teplom čaji na Rainerovej chate. Sesternica s tetou za nami potom prišli a tiež si s nami vypili čaj. Potom sme šli pešo späť do Starého Smokovca. Tam sme zakotvili v reštaurácii, dali sme si obed a oddýchli sme si po celodennej túre v Tatrách. Už bolo skoro 16h. Pred odchodom vlakom do Popradu sme si ešte nakúpili v Smokovci suveníry. Ockovi som niečo kúpila a sebe do zbierky ďalšiu snežiacu guľu s motívom Tatier, chaty a lyžiarom. To je moja 27. snežiaca guľa.

Okolo 20h. sme už boli v Košiciach, kde po nás prišiel odvoz domov. Výlet bol super, aj keď som večer cítila nohy, pretože sme sa veľa nachodili. Zážitky mám pekné a ďakujem rodinke za výlet.

 

DANKA  


U nás v dedine Skároš sa každoročne koná tradičná Trojkráľová akcia s názvom "Po srnčej stope“. Konala sa aj tento rok, v pondelok 6.1. 2020.

Akcia začala o 10h. ráno stretnutím sa pri škole v našej dedine. Boli tam ľudia prevažne z našej dediny, ale aj  z iných dedín alebo aj z mesta. Odtiaľ sme všetci spolu išli pešo cez les. V lese sme dávali do kŕmidiel jedlo pre zvieratá, ktoré tam žijú. Takýmto spôsobom im pomáhame, aby prežili zimu. Súčasťou akcie nie je len samotné kŕmenie zvierat, ale aj oddych pri teplom čaji a vzájomnom rozhovore. Keď sme nakŕmili zvieratká, mali sme možnosť vyskúšať si kvíz o nich, ktorý pre nás pripravili organizátori. Aj ja som sa zapojila. Kvíz bol síce ťažký, ale zvládla som to s pomocou tety. Dozvedela som sa aspoň niečo viac z ríše zvierat.

Popri kŕmení zvierat v lese prebiehal aj predaj rôznych produktov, prevažne domácich výrobkov. Výrobcovia mali stany rozostavané na okolitej lúke. Aj deti si prišli na svoje. Boli tam atrakcie a živé kone, na ktorých sa mohli povoziť. Deti mali možnosť vyskúšať si aj lanovku. Ja by som sa bála, preto som sa len pozerala. Miesto toho som sa išla pozrieť na výstavu sokolov, holubov, sov dokonca aj muflónov.  Keď sa z lesa vrátili tí, ktorí ešte pridávali pre zvieratá jedlo do kŕmidiel, tak sme sa spolu stretli a išli sme sa najesť. Na lúke mali pre nás organizátori pripravený guláš a vyhodnotenie kvízu. Vyhodnotenie bolo v jednotlivých vekových kategóriách a ocenené boli prvé tri miesta. Výhercovia dostali školské potreby, keďže to bol prevažne kvíz pre deti.

O 14h. bola tombola. Ceny boli rôzne, dokonca aj elektronika ako práčka, kávovar, mikrovlnka..... Ja som nevyhrala toho roku nič. Dôležitá pre mňa však nebola výhra, ale možnosť prejsť sa na čerstvom vzduchu po sviatkoch. J  Je to dobré podujatie po Vianociach. Touto veselou a zaujímavou akciou máme možnosť naštartovať sa do nového roka.

Danka


Vianočné trhy na Ukrajine

V kategorii - Danka Podhorová apríl 15 2020

V sobotu 14. decembra 2019 som sa vybrala na vianočný výlet na Ukrajinu s rodinou a známymi z dediny. Od nás z dediny išla celkom veľká partia susedov. Sranda bola, že išli samé ženy a dvaja muži, môj ocko s kamarátom :D.  Cestovali sme dovolenkovým autobusom. Takým autobusom chodíme aj do Chorvátska. O 11:00 sme už mali byť na Ukrajine, lebo sprievodkyňa Irinka nás tam čakala a mala pre nás pripravený program. Čas príchodu sme nedodržali, lebo sme 7 hodín čakali na ukrajinskej hranici kvôli kontrole. Keď nás pustili, išli sme už priamo do cieľa, mesta Ľvov.

O 14:00 nás už čakala Irinka a pani Martina z cestovky. Presunuli sme sa do centra, kde sme mali možnosť poprezerať si historické pamiatky. Ako prvú pamiatku sme si pozreli arménsky kostol v centre mesta. V ňom práve spieval jeden spevák arménske piesne. Kúpila som si tam arménsky obrázok. Potom sme si boli pozrieť židovskú synagógu. Nebola však otvorená, tak sme si ju pozreli len z vonku. Potom sme si boli pozrieť budovu známeho kasína, ktoré kedysi fungovalo, no dnes už slúži na iné účely. Vnútri boli prázdne miestnosti. Prekvapilo nás, že v jednej časti bola zrkadlová sieň a tanečná sála. To sa mi veľmi páčilo.

Potom sme sa presunuli na námestie, kde boli vystavené historické sochy známych osobností. Obzreli sme si aj talianske nádvorie. Zaujalo ma, že v každom okne boli  muškáty, a to bol december. J Sprievodkyňa nám po prehliadke dala pauzu pár hodín na prechádzku po okolí, centre a na vianočné trhy. Všetci spolu sme sa potom stretli na námestí a spoločne sme sa presunuli k autobusu. Navštívili sme reštauráciu, kde sme absolvovali večeru. Mali sme možnosť ochutnať veľa druhov piva. Ja som samozrejme nemala žiadne, ale moja rodinka ochutnala. Počas večere nám hral jeden starší pán na harmonike a na husliach. Hral na želanie rôzne žánre. Niektorí aj tancovali. Po celom dni chodenia po pamiatkach som už nemala silu tancovať, tak som sa len pozerala. Po večeri sme sa autobusom presunuli na hotel, kde sme mali stráviť jednu noc. Po ubytovaní sa sme ešte kecali na izbe s tetou a jej sestrou. Dlho som sa nezdržala, lebo som bola unavená a ráno som musela už o 6 vstávať, aby som stihla raňajky.

Na druhý deň po raňajkách sme si ešte dokončili prehliadku mesta. Niektorí išli do divadla na predstavenie Luskáčik. Ja som nešla, lebo by som nerozumela, pretože predstavenie bolo po rusky. Miesto divadla som pochodila stánky na trhoch. Kúpila som si pohľadnicu, lebo tie obľubujem, pero, magnetky, čokoládky, náušnice a do zbierky snežiacu guľu Lviv. Keď skončilo divadelné predstavenie, tak sme celá skupina išli na spoločný obed do reštaurácie v centre mesta. Za obedom nám pani sprievodkyňa dala ešte pauzu na obchody. Otcovi som kúpila originálne ponožky s potlačou piva, ktoré som mu dala na Vianoce.  J

Našou poslednou zastávkou pred odchodom domov na Slovensko boli nákupy v obchodnom dome na okraji mesta. Zistili sme, že ceny sú v porovnaní s nami také isté ako na Slovensku. Nebolo to nejako výhodnejšie. Po nákupoch sme cestovali priamo domov a prišli sme o druhej ráno.

Na Ukrajine vo  Ľvove som bola po prvýkrát. Veľmi sa mi tam páčilo. Tento zážitok je pre mňa o to krajší, že to bol vianočný darček od rodičov, za čo im ďakujem. Avšak dlhé čakanie na hranici nás odradilo. Keď si budeme nabudúce vyberať kde pôjdeme, navštívime už iné mesto, napríklad Budapešť alebo Krakov.     

 

DANKA


Výlet do Prahy

V kategorii - Danka Podhorová február 05 2020

Do Prahy sme išli z Košíc v sobotu 19. októbra večer o 22:10 vlakom. Boli sme samy v kupé číslo 5. Cestovala som s mamkou, maminou sestrou a maminou sesternicou. Dorazili sme o pol ôsmej ráno. Potom sme išli na Václavské námestie. Na námestí pri soche koňa sme sa stretli s mojimi sesternicami, ktoré študujú v Prahe. Šli sme na kávu do reštaurácie. Potom sme išli do hotela, tam sme odniesli kufre. O jedenástej sme boli v kostole na slovenskej omši. Po omši sme išli do obchodného domu. V predajni New Yorker sme si kúpili oblečenie. Kúpila som si hnedý pruhovaný rolák. Obchod bol pekný a výber oblečenia široký.  

Potom sme išli na obed do reštaurácie. Dala som si cesnakovú polievku so syrom a chlebom a vyprážaný syr s hranolkami. Potom sme šli po veci do hotela, tam nám dali kľúče od apartmánu. Poobede sme sa šli ubytovať do hotela. Hotel sa volal Bohémia. Bývali sme na prvom poschodí. Boli tam dva apartmány so spoločnou kuchyňou a obývačkou. Mali sme vlastnú kúpeľňu, v ktorej bola práčka, žehliaca doska, WC a umývadlo. V druhej kúpeľni bola spoločná sprcha. V jednej miestnosti som bývala ja s mamkou a v druhej mamina sestra a sesternica. V spoločnej obývačke sme pozerali TV a rozprávali sme sa. Navštívili nás aj moje sesternice. Zostala som v izbe s tetou a sesternicami. Mamka a jej sesternica medzitým  stretli na nákupe režiséra Zdenka Trošku, s ktorým sa porozprávali.

Na druhý deň sme šli na loď. Plavba po Vltave trvala asi dve hodiny. Potom sme šli na Karlov most.  Potom sme šli do reštaurácie, kde sme sa stretli s mojou sesternicou Renátkou. Potom nám kúpila lístky na električku a metro. Išli sme sa pozrieť do rezervácie Divoká Šárka. Videla som pekné jazero a skaly. Teta liezla na skaly, ja s mamkou sme zostali dole. Potom sme šli do mesta a pozreli sme sa do kostola, kde sme videli Pražské Jezuliatko. V kostole bolo veľmi pekne. Električkou sme šli do hotela a tam na nás čakala moja druhá sesternica Barborka. Bola som plná nových zážitkov a veľmi unavená. Na večeru sme si dali pizzu.

V posledný deň sme sa balili. Keďže som toho veľa nachodila, odpadli mi opätky, preto sme museli ísť kúpiť nové topánky. V obuvi na vlakovej stanici som si kúpila ružové botasky. Chodila som v nich celý deň. Šli sme metrom, prestúpili sme na električku a šli sme na Pražský hrad, kde nás čakal sesternicin priateľ. Videla som hradné záhrady, nádvorie, hradných vojakov, ktorí strážili hrad. Najviac sa mi páčili záhrady. Potom sme šli do Kostola sv. Víta. Zapálili sme tam sviečky za môjho uja a tetu. Potom sme boli v Zlatej uličke, kde som si kúpila skladaciu pohľadnicu. Potom sme sa naobedovali a poobede sme nakupovali suveníry: magnetky, kľúčenku a pero. Dali sme si kávu a šli sme sa pozrieť na Orloj. Prešli sme sa po meste, videli sme voskové figuríny. Bol tam Bruce Willis, Jim Carrey a John Lennon z Beatles. Videli sme aj staré autá. Mamina sestra i sesternica sa pri nich odfotili. Na námestí bol jarmok. V stánkoch predávali vyrezávané drevené varešky, kožené kabelky a rôzne jedlo.

Podvečer sme stretli Barborku. Všetci sme išli do obchodu, kde sme kúpili rôzne cukríky, o ktoré som sa podelila s babkou, sesternicami a bratrancom. Potom sme šli do hračkárstva, ktoré postavili podľa hračkárstva v Londýne. Malo tri poschodia, bolo tam veľa hračiek: Batman, Golem z rozprávky Cisárov pekár, pekárov cisár, plyšový kôň, okuliare a čarovný prútik z Harryho Pottera a veľa iných hračiek. Bolo to pekné. Som rada, že som tam bola. Na námestí sme videli ohňovú šou. Rozlúčili sme sa so sesternicami a šli sme na vlakovú stanicu. V kaviarni sme čakali na vlak a pili kávu a čaj. Videli sme pána, ktorý hral na klavíri. Potom sme sa odviezli vlakom do Košíc. Boli sme v kupé číslo 4. Cestovali sme v noci a 23. októbra ráno o ôsmej sme boli v Košiciach. Na stanicu po nás prišiel ocko.

Bolo to pekné, bol to super výlet. Ďakujem maminej sesternici a mamke za narodeninový darček. Keby som mala takú, možnosť, rada by som išla na takýto výlet zas.

Danka Podhorová


Prvý decembrový deň v sobotu sme sa vybrali do Budapešti na vianočné trhy a na návštevu Tropikária. Bola som s mamkou, jej sestrami a sesternicou. Mali sme, tak ako v lete, ,,dámsku jazdu“. Vyrazili sme o 4 hod. ráno a do Maďarska sme došli o 8:30. Hneď z rána sme navštívili obchodný dom Campona. Súčasťou obchodného domu bolo aj Tropikárium a oceánium, kvôli ktorému sme vlastne aj prišli do Budapešti. To otvárali až o 10hod., preto sme dovtedy vyplnili čas pozeraním si obchodov. Hneď ako sme vošli do Tropikária a oceánia, prekvapil nás umelý dážď a pralesové okolie. Prechádzali sme cez prales a dostali sme sa do samotného vodného sveta. Videli sme sklenené akvária s rybami, prechádzali sme cez tunely a nad nami plávali ryby. V strede bol veľký bazén, kde plával žralok. Bola možnosť si zaplatiť vstup do bazéna s 2 potápačmi a plávať so žralokom. Ja som na to nemala odvahu :) Ani neviem koľko sa platilo. Neboli tam len vodné tvory, ale aj rôzne chrobáky a hmyz v teráriách a aj akvárium s malými morčatami. Za hodinku sme prešli celé Tropikárium.

O 11:15 hod. sme sa stretli pri autobuse a odtiaľ sme šli so sprievodcom do centra mesta. Prechádzali sme rôzne pamiatky. V meste som našla obchodík so suvenírmi, kde som si kúpila kľúčenku, snežiacu guľu (tie mimochodom zbieram a už sa mi rozšírila zbierka na osem) a perá ako darčeky. Videli sme aj kostol sv. Mateja, no do vnútra sme sa nedostali, lebo tam prebiehala akurát svadba. Ale podarilo sa mi z boku odfotiť aspoň pekný oltár. Potom sme išli na Budínsky hrad. Sprievodca nám o ňom povedal rôzne zaujímavosti. Odtiaľ som si odfotila parlament. Bol tam pekný výhľad na celú Budapešť a reťazový most.

Pred odchodom domov sme si prechádzali vianočné stánky pred kostolom sv. Mateja. Tam som si kúpila teplý biely šálik a opasok do nohavíc. Na budove Baziliky sa premietali rôzne vianočné motívy a obrázky z rozprávok. Vyniklo to pekne, lebo vonku už bola tma. Na trhoch sme boli do 19 hod., pokiaľ sme nešli na autobus domov. Cestu domov som prespala. O 23 hod. sme už boli doma.

Tento výlet bol super, neľutujem ho. Z celého zaujímavého dňa ma najviac oslovilo Tropikárium a vysvietená Bazilika.

Rodičom som sa znova poďakovala za to, že mi umožnili zažiť takýto pekný deň.

Danka Podhorová


 V piatok, 6.7.2018, som navštívila mesto Kežmarok. Nebola som len s priateľmi z klubu, ale aj s mamkou a jej sestrou. Konal sa tam, ako každý rok, festival Európskych ľudových remesiel - EĽRO. Na takýchto remeselníckych dňoch som bola po prvýkrát. Z Košíc sme vyrazili o 8h. a o 11h. sme už boli pred vstupnou bránou do centra mesta. Kúpili sme si vstupenku a prešli sme cez bránu. Kým nezačal kultúrny program, pozerali sme si rozmanité trhy a stánky s občerstvením. Program začal o 13h. sprievodom cez mesto. Folklórne a umelecké súbory v sprievode pochádzali napr. z Číny, Grécka, Albánska, Ruska. Tento sprievod sa mi veľmi páčil.

O tretej bolo vystúpenie sokoliarov, no mňa to veľmi nebavilo. Tak sme sa s mamkou a tetou  prechádzali okolo stánkov. Na jednom pódiu tancovala folklórna skupina Shavlego z Gruzínska. Ich vystúpenie ma zaujalo viac ako sokoliari. Po skončení vystúpenia sme hľadali obchodíky so suvenírmi, lebo som si chcela kúpiť veľkú pohľadnicu, no nič sme nenašli. Miesto toho som našla čínsky obchod. Nemala som pohľadnicu, no kúpila som si pekné letné šaty. J

V celom areáli boli 2 pódia. Na nich sa striedali hudobné a tanečné vystúpenia.  Na menšom pódiu sme si ešte pred odchodom stihli pozrieť vystúpenie folklórnej skupiny z Ruska. Mali kostýmy ako z rozprávky Mrázik. Zaujalo ma, ako pekne tancovali. Večer mala vystupovať ešte Helena Vondráčková a Václav Neckář. S mamkou a tetou by sme si to radi pozreli, no museli sme ísť na vlak. Preto uvažujeme, že o rok by sme ostali aj na noc v nejakom hoteli, aby sme si nenechali ujsť večerné vystúpenia zaujímavých osobností.

O 17h. sme sa už všetci mali stretnúť pred vstupnou bránou. Odtiaľ sme pomaly išli na stanicu na vlak a okolo 20h. sme boli v Košiciach.    

Aj tento krát ďakujem mamke za pekne strávený deň. Už sa teším na budúci ročník.

 

vaša Danka


Chcela by som vám porozprávať, ako som prežila minuloročné vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších.

Štedrý deň som strávila v domácom prostredí. Varili sme večeru, pri ktorej som pomáhala. J Ráno kapustnicu, večer zemiakový šalát a vyprážané ryby. Pre ocka sme špeciálne pripravili ryby na masle, lebo nemôže vyprážané. Mali sme aj tradičné bobaľky s makom a cukrom, ako už každý rok. Tie nekupujeme, ale robíme ich domáce. Večerali sme o 17h. Začala tým, že sme sa pomodlili. Oplátky sme nejedli, lebo ich veľmi nemám rada. J Polievku sme mali ako prvú. Počas toho sme jedli aj jablko rozrezané na 3 časti a cesnak. Každý z nás zjedol po jednom strúčiku. Budeme aspoň zdraví celý rok. To je taká tradícia. Potom sme si dali opekance – bobaľky. Druhé jedlo sme mali ryby.

Keď sme sa najedli, išli sme rozbaľovať darčeky. Otec išiel po zvonec, na ktorom zazvonil vo vedľajšej izbe, tým dal signál, že si môžeme prísť rozbaľovať darčeky. Našla som si veľa darčekov. Skúsim ich vymenovaťJ: kozmetiku, voňavku, krémy, ružové tričko, 2 čiapky, prívesok na krk – guľa s menom, knihu Džínsový denník 4, levanduľovú kozmetickú sadu, pokladničku. (Tú som darovala sesterniciným deťom, lebo ja si nezbieram peniažky do pokladničky.)

Stromček sme mali pestrofarebný. Boli na ňom farebné gule, ozdoby a žltá lesklá reťaz. Bol celý vysvietený. Svetlá blikali na oranžovo, modro, zeleno a červeno. Stromček sme mali umelý. Niekedy sme mávali živý, no ihličie opadávalo a museli sme veľa upratovať, tak sme zvolili umelý. Môžeme ho mať aspoň dlhšie a bez neporiadku. J

Po rozbalení darčekov sme si išli pozrieť rozprávky Perinbaba, Tri oriešky pre Popolušku, S tebou ma baví svet a Mrázika. Mrázik a Tri oriešky pre Popolušku sú pre mňa úplne naj rozprávky. Bolo super, že na Štedrý deň nešli reklamy. Rozprávky sme pozerali až do odchodu do kostola na polnočnú omšu. V kostole sme boli aj na druhý deň ráno.

Na Prvý sviatok vianočný (25.12.) sme boli na návšteve u sesternice. Býva tiež v Skároši. Cez rok je v Holandsku, no na sviatky prišla domov. Oslavovala okrúhlych 30 rokov. Urobili sme jej zaujímavú oslavu. Vymysleli sme taký plán, že sme ju poslali na prechádzku s priateľom. Medzi tým sme jej ozdobili izbu nafukovacími farebnými písmenami. J Keď prišla domov, zavolali sme ju do izby, kde ju čakala celá rodina. Bola náhle zahádzaná farebnými konfetami. Tešila sa, že sme pre ňu pripravili také prekvapenie. Nečakala to. V ten deň sme navštívili aj babku. Od nej som dostala ďalšie darčeky. Druhý sviatok vianočný sme oddychovali doma pri pozeraní TV a mali sme návštevy.

27. 12. už boli pootvárané obchody, tak sme sa s mamkou išli túlať. J Kúpila som si nové topánky. Zima ešte bude dlhá a potrebovala som ich.

Posledný deň v roku sme boli doma. Pozerali sme rozprávky a večer o ôsmej sme boli v dedine v Reštaurácii Kaštieľ. Konala sa tam Silvestrovská party a posedenie s ohňostrojom. Dobre sme si zatancovali. Súčasťou večera bola aj tombola. Vyhrala som veľmi praktický darček -  vrecká na smeti. J J J Otec ich aspoň využije v dielni na veci, lebo na odpad sa nám zdajú až veľmi veľké. Na Silvestrovskej zábave som bola do jednej rána. Na druhý deň som mala dôvod si dlhšie pospať.

Celé vianočné obdobie sa mi páčilo, lebo som mala možnosť postretávať sa s rodinou, ktorú nevidím bežne počas roka.

 

Danka Podhorová


Ocko mal 17.12.2017 naplánovanú služobnú cestu do nemeckého Dortmundu. S mamkou a ockom sme sa rozhodli, že jeho služobnú cestu premeníme na spoločný rodinný výlet. Aby sme si šetrili sily na dlhú cestu pred nami, tak sme cestou tam ostali jednu noc v malej dedinke Petrovce. Mali sme tam vybraný malý penziónik, v ktorom sme prespali jednu noc. Po večeri v penzióne sme sa šli prejsť po okolí dediny a navštívili sme vianočné trhy.

Ráno sme už okolo 8h. vyštartovali z Petroviec na cestu do Nemecka. Cestovali sme cez Prahu. Dlhú cestu sme si krátili počúvaním hudby v aute, ktoré riadil ocko a spoločnými rozhovormi. J Okolo 17h. sme šťastne dorazili do cieľa, ktorým bolo Nemecko. Ubytovaní sme neboli priamo v Dortmunde, ale v neďalekom mestečku Waltrop. Ocko v tomto mestečku má totiž svoj podnik Tulog s.r.o. V tomto nemeckom mestečku sme boli aj ubytovaní v hoteli Am Park. Od hotela bol kúsok do ockovej firmy. Po prvý krát som mala možnosť naživo vidieť a zažiť atmosféru ockovej veľkej firmy, pozrieť si jeho pracovné priestory a kamióny.

Na ďalší deň po raňajkách nás ocko zobral do mesta Dortmund. Poukazoval nám obchody a centrum mesta. O 12h. sme šli  v meste na obed – turecký kebab. J J Po strávenom čase v meste nás odviezol o 13h. naspäť do hotela vo Waltrope, pretože mal nejaké povinnosti vo firme. S mamkou sme zatiaľ oddychovali na izbe a v TV pozerali nemecké programy. Iné neboli. J

Na tejto dovolenke sme nemysleli len na seba, ale aj na iných, ktorí majú nejaké zdravotné problémy. Preto sme sa podvečer vybrali navštíviť ockovho kolegu do nemocnice. Našej návšteve sa veľmi potešil. My sme mali z toho dobrý pocit, že sme mu spríjemnili deň.

Večer sme si vyhradili čas na prechádzku po vianočných stánkoch v centre Dortmundu. Ako vždy, niečo som si kúpila J a spoločne s rodičmi sme nakúpili hrnčeky v tvare čižmy pre blízkych. Aby sme nezmeškali večeru na hoteli, museli sme sa vrátiť o 18h. do Waltropu.  

Na druhý deň ráno sme sa pobalili, lebo sme museli uvoľniť izbu. Išli sme ešte do ockovej firmy a na otočku na hranicu medzi Holandskom a Nemeckom. Odtiaľ sme viezli ockovho kolegu. Ockov šéf nás ešte v Dortmunde pozval na chutný obed. Po obede sme sa vybrali už na Slovensko. Celú noc sme precestovali.

O 6h. ráno sme už boli doma. Ľahla som si unavená rovno do svojej postele J a spala som do obeda.

Tento výlet v Nemecku bol pre mňa zážitkom a zároveň darčekom od rodičov. Mesto by som určite navštívila ešte raz keby sa dalo, no život by som si tam nevedela predstaviť, lebo je to ďaleko. Slovensko a moja rodina by mi veľmi chýbali.

Ďakujem rodičom za všetky krásne zážitky a spoločne strávené chvíle. 

Danka Podhorová     


Vianočné trhy v Krakove

V kategorii - Zažili sme január 09 2018

Už dlhšiu dobu som sa tešila na návštevu Vianočných trhov v meste Krakov. Cestovali sme tam v sobotu 2.12. o 2h. ráno Bolo to síce skoro, ale v autobuse som dospala zameškané. J Do Krakova sme prišli o 6:15h. Naše kroky viedli do Soľnej bane Wieliczka. Prekvapilo ma, že v auguste tam príde toľko turistov, že sa čaká až 4h. na vstup. V Soľnej bani som mala možnosť vidieť kaplnku, kde sa robia aj svadby a omša tam začínala o 7:30.

Boli tam aj všelijaké  iné sochy, socha Jána Pavla II., Lenina, oltáre, vyobrazenie úteku do Egypta, trpaslíci, drevený kôň a iné. Toľko vyobrazení tam bolo, že som ich nestihla ani všetky pozrieť, a to boli sprístupnené iba niektoré časti jaskyne. V jednej miestnosti nám sprievodkyňa ukázala na premietacom plátne to, ako v minulosti horel v jaskyni metán. Zaujala ma informácia, v ktorom roku bola postavená jaskyňa, a to, že sa už neoplatí v nej ťažiť soľ, pretože tam chodí toľko turistov, že by to nestíhali pracovníci spracovať, lebo sa venujú prvotne turistom. Turisti v jaskyni zanechávajú aj veľa neporiadku a odpad. 

 

Celý sprievod po meste sa mi páčil oveľa viac ako ten, keď som bola vo Viedni. Od delegátky sme dostali mapu ako darček. Aj výklad mala veľmi dobrý. Delegátka bola dokonca zo Slovenska, z mesta Bardejov.:)

Z jaskyne sme odchádzali o 11h. Namierili sme si to rovno do obchodu so suvenírmi, ktoré mám rada.  Kúpila som si tam 2 magnetky. Jednu pre seba a druhú pre Marcelku z DK, aby som jej urobila radosť.

 

Počas dňa sme navštívili aj hrad Wawel. Sprievodkyňa išla s nami aj do mesta. S ňou sme si pozreli kostoly v centre mesta a porozprávala nám o ich histórii. V jednom kostole boli pochovaní samí králi, kráľovné. Boli tam aj ich relikvie. V ďalšom kostole bola lavička Jána Pavla II. Po prejdení kostolov sme mali voľno. V centre v reštaurácii sme si dali malé občerstvenie a namierili sme si to k stánkom a obchodíkom so suvenírmi. Nakúpila som rôzne darčeky, ktoré odo mňa rodina dostala na Mikuláša. Tri a pol hodiny sme strávili na trhoch. Keď sa zotmelo vonku, prišiel dážď so snehom. A to mi už bolo chladno. Pred odchodom sme sa všetci stretli pred katedrálou a odtiaľ sme šli na autobus na Slovensko. O pol noci som prišla domov a o jednej ráno som zaspala. Po výlete ma dosť boleli lýtka a nohy ešte niekoľko dní, no neľutovala som to. J

 Danka Podhorová


Strana 1 z 2