Danka Podhorová

   André Rieu je môj obľúbený hudobník. Je to svetoznámy holandský huslista a skladateľ. Má vlastný orchester, s ktorým cestuje a vystupuje po celom svete. Jeho orchester sa volá Orchester Johanna Straussa a má 60 členov. Hrá klasickú hudbu, hlavne rôzne valčíky, ale aj moderné pesničky a hudbu z filmov a muzikálov. Objavila som ho na youtube vďaka môjmu ockovi. Odvtedy ho pravidelne počúvam, keď vyfarbujem antistresové mandaly, občas si ho púšťam aj pred spaním. Videá z jeho koncertov mi vždy zdvihnú náladu. 

   Na jeho bratislavský koncert som sa tešila už od marca. Vtedy nám moja krstná zohnala lístky. Koncert sa konal v sobotu 19. novembra o ôsmej večer, takže v ten deň ráno sme vyrazili tromi autami do Bratislavy. Bolo nás viac, okrem mňa a mojich rodičov sa na André Rieu išli pozrieť aj moja sesternica zo Švajčiarska, moji krstní rodičia, dve mamkine sestry a naši rodinní kamaráti. Boli sme veľká a veselá skupina a ako správni fanúšikovia sme sa veľmi tešili.  

   Po príchode do Bratislavy sme sa najprv išli najesť do obchodného domu Ikea. Potom sme sa na jednu noc ubytovali v Hoteli Apollo, ktorý má šesť poschodí a výťah. Z okna našej izby na najvyššom poschodí sme mali pekný výhľad na Bratislavský hrad. Pred koncertom sme si stihli urobiť krátku exkurziu po meste. Obdivovala som večerný Dunaj, po ktorom sa plavila loď. Videla som Most SNP, na ktorom bola krútiaca sa reštaurácia (televízna veža Bratislava Kamzík pozn. red.). Prešli sme okolo Michalskej brány a budovy bývalej prokuratúry. Poprechádzali sme sa aj po Hviezdoslavovom námestí, na ktorom už boli stánky a ozdobený vianočný stromček.

   Pred ôsmou večer sme sa všetci odviezli taxíkom na Zimný štadión Ondreja Nepelu, kde sa o chvíľu začal koncert. Štadión bol plný takmer do posledného miesta. V publiku boli ľudia v každom veku. My sme sedeli vpredu hore a dianie na pódiu sme mohli sledovať  voľným okom aj na veľkoplošnej obrazovke. André Rieu hovoril po anglicky a do slovenčiny prekladala moderátorka Vera Wisterová.  Povedal, že ľudia mu píšu veľa emailov, v ktorých mu odkazujú, že jeho hudba im pomáha. Mne počúvanie jeho hudby tiež pomáha. Je to liek na dušu. 

   Sprevádzal ho jeho súkromný orchester, v ktorom sú najlepší hudobníci z rôznych krajín. Na začiatku nám niektorých členov orchestra predstavil. Bol veselý, vtipný a sympatický. 

Vzýval nás, aby sme počas hudby smelo tancovali. Nakoniec sa krásnou hudbou nechal unášať celý štadión a všetci sa dali do tanca. Veď hral piesne, na ktoré sa nedalo netancovať, napríklad valčík Na krásnom modrom Dunaji (Johanna Straussa ml. pozn. red.) alebo židovskú pieseň Hava Nagila. Zaznela aj pieseň Nessun Dorma (ária z opery Giacoma Puciniho Turandot  pozn. red.). Pri každej piesni technici menili pozadie na veľkom plátne tak, aby sa hodilo k jednotlivým vystúpeniam. Počas jednej pesničky dokonca zhora padal umelý sneh (valčík Schneewalzer alebo Snežný valčík Thomasa Koschata pozn. red.).

   Na pamiatku som si kúpila kalendár na rok 2023, v ktorom sú fotky Andrea Rieu. Sesternica mi kúpila ešte vankúš s jeho fotkou, na ktorej hrá na svojich stradivárkach. Mám ho v izbe na taburetke.

   Vidieť André Rieu naživo bolo super. Bol to nádherný večer a som rada, že som tam bola. Je to môj splnený sen a najkrajší predčasný darček k blížiacim sa Vianociam.  André Rieu je môj idol a chcela by som ho vidieť hrať naživo častejšie. Som rada, že mal koncert v Bratislave. Keby sa dalo, šla by som sa naňho pozrieť aj do Holandska, do jeho rodného Maastrichtu, ale je to ďaleko. Ak bude mať ďalší koncert na Slovensku, najlepšie v Košiciach, určite by som chcela ísť zas. Ďakujem všetkým mojim príbuzným a kamarátom, s ktorými som si užila tento výnimočný deň.    

 

Danka Podhorová

 

zdroje obrázkov:

https://hudba.zoznam.sk/reportaze/21-11-2022-andre-rieu-v-bratislave-opat-nesklamal-vypredal-stadion-a-predviedol-svetovu-sou/

https://shop.andrerieu.com/product/andre-rieu-pillow/

 

 


Dovolenka v Chorvátsku

V kategorii - Danka Podhorová október 04 2022

   Na dovolenku do Chorvátska som išla piateho augusta s mamkou. Išli sme autobusom a počas cesty nám hrala hudba z rádia. Za volantom sa striedali dvaja šoféri a mali sme štyri prestávky v jazde. Z Košíc sme vyrazili o tretej, v autobuse sme sa vyspali a do Bašky Vody sme prišli okolo deviatej ráno. V Chorvátsku som bola už viackrát. Najviac sa mi páčilo v Tučepi, ale aj v Baška Vode, kde som bola prvýkrát, bolo výborne.

   Boli sme ubytovaní v peknom penzióne Villa Ivona. Bývali sme v izbe s terasou, z ktorej bol krásny výhľad na hory. Mali sme zabezpečenú polpenziu, takže sme každý deň raňajkovali aj večerali priamo v penzióne. Obedovali sme vonku v meste, niekedy sme si urobili instantnú polievku.

    Kamienková pláž bola blízko penziónu, takže sme tam chodievali pravidelne po raňajkách a po obede. Na pláži boli stromy, ale kúpili sme si tam aj slnečník. Cez obed sme oddychovali v izbe, kde sme v telke pozerali poľské programy. Večer sme chodievali na prechádzky po meste a pozerali sme sa, čo predávajú v okolitých obchodíkoch so suvenírmi. Išli sme sa pozrieť aj do prístavu, kde je socha sv. Mikuláša. Odfotili sme sa pri nej, ticho sme sa pomodlili a povedali, čo si želáme. Boli sme aj v Kostole sv. Mikuláša, ktorý je v centre mesta.

   V jeden podvečer sme navštívili pútnické miesto Vepric, ktoré je zasvätené Panne Márii Lurdskej. Ľudia ho preto volajú chorvátske Lurdy. Keďže toto pútnické miesto je od Bašky Vody vzdialené asi 9 kilometrov, odviezli sme sa tam autobusom. Z parkoviska sme prešli pešo po moste, vedľa ktorého bol výťah pre ZŤP, potom po schodoch a po chodníku až k oltáru. Vľavo bol svietnik a v ňom veľa sviečok. Ja som zapálila dve sviečky za mojich blízkych. Hore v jaskynnom výklenku stála socha Panny Márie Lurdskej. Pomodlili sme sa a vošli sme aj do kaplnky. Vonku sa dala nabrať svätená voda. Napila som sa, umyla som si ňou tvár a nabrala som z nej do fľaštičiek aj ockovi a maminej sesternici. Bol to pre mňa veľmi silný duchovný zážitok.

   V  stánku vo Veprici aj v Baška Vode som nakúpila rôzne suveníry pre mojich blízkych, napríklad obrázky a magnetky. Kúpila som si aj pohľadnicu, kľúčenku, snežítko, kabelku a modré šaty s kvietkami. Bola to super dovolenka, na ktorú som sa dlho tešila. V Chorvátsku sa mi veľmi páči, pretože je tam čistá morská voda, ktorá prospieva môjmu zdraviu. Keď sa bude dať, rada pôjdem do Chorvátska znovu. Ďakujem mojej mamke za krásnu dovolenku.

 

Danka Podhorová

 

zdroj titulného obrázku: https://www.kempy-chaty.cz/sk/turistika/atraktivne-baska-voda

 


Z môjho života

V kategorii - Danka Podhorová jún 28 2022

     Volám sa Danka a pochádzam z krásnej dedinky Skároš, ktorá je 22 kilometrov od Košíc. Som jedináčik, ale mám veľkú rodinu a sestru na diaľku vo Vietname. Adoptovali sme ju cez charitu. Pravidelne ju podporujeme, aby sa mohla vzdelávať. Teraz je na strednej škole. Baví ju zemepis a chce sa stať učiteľkou. Navzájom si posielame fotky, kresbičky a listy. Listy od nej sú v angličtine, preto nám ich do slovenčiny prekladá moja sesternica.

   Mám príbuzných v rôznych kútoch sveta, a to je dobre, lebo keď sú sviatky, vždy dostanem balíky a pohľadnice, napríklad z Anglicka, Holandska, Švajčiarska alebo Prahy. (úsmev) Dobre, že mám takú veľkú rodinu, aspoň mi nie je smutno. Moje sesternice, ktoré mi pomáhajú, sú pre mňa ako sestry.

   Za posledné roky (ešte pred pandémiou) som toho veľa pochodila. Rada cestujem a spoznávam nové krajiny. Bola som už v Krakove či Budapešti, bola som aj v Rakúsku a v Nemecku (na vianočných trhoch), v Bosne a Hercegovine (na púti v Medžugorí) a na dovolenke pri mori v Chorvátsku. V čase mieru som bola aj na Ukrajine v meste Ľvov. Viackrát som bola v Rumunsku, kde mám rodinu. V Prahe som navštívila moje sesternice. Chcela by som ísť ešte pozrieť aj moje sesternice do Holandska a Švajčiarska. V auguste sa chystám na dovolenku do Chorvátska. Veľmi sa na to teším.

   Okrem cestovania ma baví aj zbieranie rôznych vecí. Z každého výletu si prinesiem rôzne suveníry: pohľadnicu, magnetku alebo snehovú guľu („snežítko“). Mám ich už 39. Pohľadnice som ešte nezrátala. Mnohé dostávam aj od sesterníc a kamarátok. Posledná je z Bratislavy. Je to najväčšia pohľadnica, akú som kedy dostala. Poslali mi ju moji kamaráti z Detského klubu. Vždy na mňa myslia, preto mi z každého výletu pošlú pekný pozdrav. Považujem ich za svoju druhú rodinu.

   Rada oddychujem pri maľovaní. Vyfarbujem maľovanky a púšťam si pritom muziku, napríklad hudbu Andrea Rieu alebo hudbu z rádia Expres. Počúvam rôznu hudbu, akurát rap nemusím.

   Stále veľmi rada čítam, hlavne dievčenské romány. Kedysi som čítala veľa rozprávkových knižiek. Teraz ich požičiavam alebo darujem mladším členom rodiny. Čítam aj náboženské knihy a životopisy svätých. V lete, keď je teplo, čítam najradšej v našom altánku. Knihy často dostávam ako darček. Niekedy si ich požičiavam z knižnice na prízemí Obecného úradu u nás v Skároši.  

Do Detského klubu s radosťou chodím už niekoľko rokov. Mám tu super kamarátov. Rada tvorím a v klube najradšej vyrábam tuhé a tekuté mydlá, ktoré darujem mojim príbuzným a priateľom. 

Veľmi rada píšem aj články o mojich výletoch a zážitkoch. Môžete si ich prečítať v našom veselom časopise. (pozn. red. pozitívny časopis Klubčík).

 

Danka Podhorová

 

zdroje obrázkov:

https://www.skaros.sk/obec/fotogaleria-obce-skaros/fotogaleria-ine-35sk.html#&gid=1&pid=25

https://wealthofgeeks.com/the-best-books-of-all-time/

 

 

 

 

 

 


Výlet na Hrebienok

V kategorii - Danka Podhorová február 22 2022

    15. februára sme išli na Hrebienok. Cestovala som s mamkou, jej súrodencami a ujom. Od ôsmej ráno sme šli vlakom do Popradu. O deviatej sme dorazili do cieľa. Potom sme nastúpili do električky, ktorá nás odviezla do Starého Smokovca. Prišli sme okolo desiatej a pomalým krokom sme sa vybrali na Hrebienok. Počasie bolo super. Počas prechádzky celý čas svietilo slnko. Na Hrebienok sme prišli na pravé poludnie. Pozreli sme si Tatranský ľadový dóm, do ktorého sa vchádzalo jedným vchodom. Bola tam Katedrála sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela. Celá bola postavená z ľadu. Trochu ďalej stála drevená kaplnka. Vnútri boli drevené sochy: anjeli a Panna Mária s Ježiškom. Mobilom som urobila veľa pekných fotiek.

    Po prehliadke sme sa vybrali pešo dolu. V stánku som kúpila suveníry pre blízkych. Kúpila som si aj snehovú guľu a pohľadnicu. Potom sme si dali dobrý obed a poprechádzali sme sa po Starom Smokovci. Popoludní sme sa vrátili autobusom do Popradu. Podvečer sme nasadli na vlak do Košíc. Domov som sa vrátila o siedmej večer. Bola som unavená, ale veľmi šťastná. Bol to super výlet. Videla som veľa pekných miest. Ďakujem mamke za pekný deň, ktorý som strávila s rodinou. V budúcnosti by som chcela opäť ísť na výlet do Vysokých Tatier.

 

Danka Podhorová

 

                                                                                                                                                                                                       

 

 


Môj výlet Prednej hore

V kategorii - Danka Podhorová november 18 2021

9. augusta sme išli na týždňovú dovolenku na Prednú horu. O druhej poobede sme mali „ček-in“ (prihlásenie sa) na recepcii. Pani recepčná nám dala kľúče od apartmánu, takej poschodovej chatky. Boli sme tam so známymi, oni bývali dole a my hore. Chodili sme každý deň na raňajky a večere do jedálne, ktorá bola v blízkosti recepcie. Raňajky boli od 8.00-10.00, večera od 17.00-19.00.

Druhý deň sme boli v Sysľovisku a v dedine Muráň. Sysľovisko je vlastne niečo také akoby farma, kde žijú sysle a somáre.  Sysle sú také malé zvieratká, ako potkany.  Ľudia ich kŕmili piškótami, mrkvou, šupami z jabĺk. Zvieratá boli v ohrade za plotom. Dali sa tam kúpiť magnetky, kúpila som si dve magnetky so sysľami.  Potom sme zašli do dediny Muráň, na muránske buchty, ktoré predávali v domácom obchodíku. Boli výborné, nugatové boli najlepšie, odporúčam vám ich ochutnať.

Tretí deň sme sa boli prejsť ku liečebni, kde sa liečia ľudia, ktorí majú problém s alkoholom. Akurát boli vonku s vychovávateľkou a zbierali levanduľu. Mali tam tenisový kurt, vonku trošku ďalej od liečebne mali šachy. Ďalej od liečebne je poľovnícky dom – múzeum Ferdinanda Coburga. Dnu sme sa neboli pozrieť, lebo bolo zatvorené.

Štvrtý deň sme boli na hrade Muráň. Je to zrúcanina, no  momentálne ho opravujú. Hrad je na kopci, ale nemala som problém vyjsť hore. Pred hradom bol bufet, kde predávali suveníry. Kúpila som si len magnetku s hradom J. Mali sme dobrý výhľad na Kráľovú hoľu.

Piaty deň sme boli v Telgárte pozrieť železničný most, ktorý mi pripomína most z filmu Harry Potter. Aj tam som si kúpila suvenír :D. Stadiaľ sme išli do dediny Šumiac. Je tam drevená stavba – Šumiacka izba, ktorá funguje ako múzeum, no tiež sme sa tam neboli pozrieť, lebo bola zavretá. Je tam aj  šumiansky kostol a kaplnka. Pomedzi chatky sme išli uličkami na kopec cez les, chceli sme ísť na Kráľovu hoľu, no tá je strašne ďaleko a bolo aj strašne horúco. Po ceste sme natrafili na kalváriu, kde bol kríž a zastavenia.

Odtiaľ sme išli do Heľpy. Presúvali sme sa autom.  V Heľpe je amfiteáter a domčeky, kde sa prezliekajú folkloristi. V ten deň tam mal byt festival ľudového folklóru. V tejto dedine sa konajú aj rôzne folklórne festivaly a slávnosti.

Každý večer sme chodili do wellnessu plávať do bazéna, do vírivky, sauny. Wellness bol otvorený od 9.00 -21.00. Bol tam bazén s prúdmi, mohla som si ľahnúť na stoličku a na chrbát mi striekala voda – studená sa striedala s teplou. Druhý bazén bol studený pre plavcov. Ja som chodila do toho s prúdmi, v tom druhom bola pre mňa zimná voda J.

Užili sme si to, bolo super. Ostala by som tam ešte týždeň. Odporúčam každému takúto super dovolenku. Ďakujem našim známym, Evke a Ľubovi, za peknú dovolenku.

Danka Podhorová


27.2. sme sa s mamkou, s jej sestrami, sesternicami a ujom vybrali na výlet do Tatier. Mali sme namierené na výstavu ľadových sôch na Hrebienku. Cestovali sme tam vlakom a okolo 10h. sme už boli na mieste. Zo stanice sme sa presunuli zubačkou do Starého Smokovca. Odtiaľ sme šli pešo na Hrebienok, keď sme zistili, koľko peňazí by sme dali šiesti na lanovku. J Urobili sme si aspoň prechádzku, vychutnali sme si čerstvý vzduch a krásne nám cestou snežilo. Cesta trvala dlho, ale do cieľa sme došli.

Ľadové sochy boli umiestnené na Hrebienku v stanoch. V prvom stane bola socha Katedrály Notre-Dame a Quasimodo z filmu Chrám Matky Božej v Paríži. Keď som Quasimodovi potiahla povraz, ktorý mal v ruke, zazvonil na zvone. Každý z nás si mohol zazvoniť a hodiť peniažky do pokladničky. V druhom stane boli rôzne iné ľadové sochy. Sochy vonku tento rok neboli, lebo bolo teplo a roztopili by sa. Miesto sôch boli vonku postavičky a zvieratá z dreva.

Mysleli sme si, že sa pôjdeme pozrieť aj na vodopády. Chatár na Bielikovej chate nás však upozornil, že je to tam zľadovatené, nech tadiaľ nejdeme. Odhodlala sa len sesternica s tetou, šmýkali sa síce cestou po zadku, no došli tam. Poslali nám z vodopádov aj fotku. Ostatní sme sa vrátili a posedeli sme na teplom čaji na Rainerovej chate. Sesternica s tetou za nami potom prišli a tiež si s nami vypili čaj. Potom sme šli pešo späť do Starého Smokovca. Tam sme zakotvili v reštaurácii, dali sme si obed a oddýchli sme si po celodennej túre v Tatrách. Už bolo skoro 16h. Pred odchodom vlakom do Popradu sme si ešte nakúpili v Smokovci suveníry. Ockovi som niečo kúpila a sebe do zbierky ďalšiu snežiacu guľu s motívom Tatier, chaty a lyžiarom. To je moja 27. snežiaca guľa.

Okolo 20h. sme už boli v Košiciach, kde po nás prišiel odvoz domov. Výlet bol super, aj keď som večer cítila nohy, pretože sme sa veľa nachodili. Zážitky mám pekné a ďakujem rodinke za výlet.

 

DANKA  


U nás v dedine Skároš sa každoročne koná tradičná Trojkráľová akcia s názvom "Po srnčej stope“. Konala sa aj tento rok, v pondelok 6.1. 2020.

Akcia začala o 10h. ráno stretnutím sa pri škole v našej dedine. Boli tam ľudia prevažne z našej dediny, ale aj  z iných dedín alebo aj z mesta. Odtiaľ sme všetci spolu išli pešo cez les. V lese sme dávali do kŕmidiel jedlo pre zvieratá, ktoré tam žijú. Takýmto spôsobom im pomáhame, aby prežili zimu. Súčasťou akcie nie je len samotné kŕmenie zvierat, ale aj oddych pri teplom čaji a vzájomnom rozhovore. Keď sme nakŕmili zvieratká, mali sme možnosť vyskúšať si kvíz o nich, ktorý pre nás pripravili organizátori. Aj ja som sa zapojila. Kvíz bol síce ťažký, ale zvládla som to s pomocou tety. Dozvedela som sa aspoň niečo viac z ríše zvierat.

Popri kŕmení zvierat v lese prebiehal aj predaj rôznych produktov, prevažne domácich výrobkov. Výrobcovia mali stany rozostavané na okolitej lúke. Aj deti si prišli na svoje. Boli tam atrakcie a živé kone, na ktorých sa mohli povoziť. Deti mali možnosť vyskúšať si aj lanovku. Ja by som sa bála, preto som sa len pozerala. Miesto toho som sa išla pozrieť na výstavu sokolov, holubov, sov dokonca aj muflónov.  Keď sa z lesa vrátili tí, ktorí ešte pridávali pre zvieratá jedlo do kŕmidiel, tak sme sa spolu stretli a išli sme sa najesť. Na lúke mali pre nás organizátori pripravený guláš a vyhodnotenie kvízu. Vyhodnotenie bolo v jednotlivých vekových kategóriách a ocenené boli prvé tri miesta. Výhercovia dostali školské potreby, keďže to bol prevažne kvíz pre deti.

O 14h. bola tombola. Ceny boli rôzne, dokonca aj elektronika ako práčka, kávovar, mikrovlnka..... Ja som nevyhrala toho roku nič. Dôležitá pre mňa však nebola výhra, ale možnosť prejsť sa na čerstvom vzduchu po sviatkoch. J  Je to dobré podujatie po Vianociach. Touto veselou a zaujímavou akciou máme možnosť naštartovať sa do nového roka.

Danka


Vianočné trhy na Ukrajine

V kategorii - Danka Podhorová apríl 15 2020

V sobotu 14. decembra 2019 som sa vybrala na vianočný výlet na Ukrajinu s rodinou a známymi z dediny. Od nás z dediny išla celkom veľká partia susedov. Sranda bola, že išli samé ženy a dvaja muži, môj ocko s kamarátom :D.  Cestovali sme dovolenkovým autobusom. Takým autobusom chodíme aj do Chorvátska. O 11:00 sme už mali byť na Ukrajine, lebo sprievodkyňa Irinka nás tam čakala a mala pre nás pripravený program. Čas príchodu sme nedodržali, lebo sme 7 hodín čakali na ukrajinskej hranici kvôli kontrole. Keď nás pustili, išli sme už priamo do cieľa, mesta Ľvov.

O 14:00 nás už čakala Irinka a pani Martina z cestovky. Presunuli sme sa do centra, kde sme mali možnosť poprezerať si historické pamiatky. Ako prvú pamiatku sme si pozreli arménsky kostol v centre mesta. V ňom práve spieval jeden spevák arménske piesne. Kúpila som si tam arménsky obrázok. Potom sme si boli pozrieť židovskú synagógu. Nebola však otvorená, tak sme si ju pozreli len z vonku. Potom sme si boli pozrieť budovu známeho kasína, ktoré kedysi fungovalo, no dnes už slúži na iné účely. Vnútri boli prázdne miestnosti. Prekvapilo nás, že v jednej časti bola zrkadlová sieň a tanečná sála. To sa mi veľmi páčilo.

Potom sme sa presunuli na námestie, kde boli vystavené historické sochy známych osobností. Obzreli sme si aj talianske nádvorie. Zaujalo ma, že v každom okne boli  muškáty, a to bol december. J Sprievodkyňa nám po prehliadke dala pauzu pár hodín na prechádzku po okolí, centre a na vianočné trhy. Všetci spolu sme sa potom stretli na námestí a spoločne sme sa presunuli k autobusu. Navštívili sme reštauráciu, kde sme absolvovali večeru. Mali sme možnosť ochutnať veľa druhov piva. Ja som samozrejme nemala žiadne, ale moja rodinka ochutnala. Počas večere nám hral jeden starší pán na harmonike a na husliach. Hral na želanie rôzne žánre. Niektorí aj tancovali. Po celom dni chodenia po pamiatkach som už nemala silu tancovať, tak som sa len pozerala. Po večeri sme sa autobusom presunuli na hotel, kde sme mali stráviť jednu noc. Po ubytovaní sa sme ešte kecali na izbe s tetou a jej sestrou. Dlho som sa nezdržala, lebo som bola unavená a ráno som musela už o 6 vstávať, aby som stihla raňajky.

Na druhý deň po raňajkách sme si ešte dokončili prehliadku mesta. Niektorí išli do divadla na predstavenie Luskáčik. Ja som nešla, lebo by som nerozumela, pretože predstavenie bolo po rusky. Miesto divadla som pochodila stánky na trhoch. Kúpila som si pohľadnicu, lebo tie obľubujem, pero, magnetky, čokoládky, náušnice a do zbierky snežiacu guľu Lviv. Keď skončilo divadelné predstavenie, tak sme celá skupina išli na spoločný obed do reštaurácie v centre mesta. Za obedom nám pani sprievodkyňa dala ešte pauzu na obchody. Otcovi som kúpila originálne ponožky s potlačou piva, ktoré som mu dala na Vianoce.  J

Našou poslednou zastávkou pred odchodom domov na Slovensko boli nákupy v obchodnom dome na okraji mesta. Zistili sme, že ceny sú v porovnaní s nami také isté ako na Slovensku. Nebolo to nejako výhodnejšie. Po nákupoch sme cestovali priamo domov a prišli sme o druhej ráno.

Na Ukrajine vo  Ľvove som bola po prvýkrát. Veľmi sa mi tam páčilo. Tento zážitok je pre mňa o to krajší, že to bol vianočný darček od rodičov, za čo im ďakujem. Avšak dlhé čakanie na hranici nás odradilo. Keď si budeme nabudúce vyberať kde pôjdeme, navštívime už iné mesto, napríklad Budapešť alebo Krakov.     

 

DANKA


Výlet do Prahy

V kategorii - Danka Podhorová február 05 2020

Do Prahy sme išli z Košíc v sobotu 19. októbra večer o 22:10 vlakom. Boli sme samy v kupé číslo 5. Cestovala som s mamkou, maminou sestrou a maminou sesternicou. Dorazili sme o pol ôsmej ráno. Potom sme išli na Václavské námestie. Na námestí pri soche koňa sme sa stretli s mojimi sesternicami, ktoré študujú v Prahe. Šli sme na kávu do reštaurácie. Potom sme išli do hotela, tam sme odniesli kufre. O jedenástej sme boli v kostole na slovenskej omši. Po omši sme išli do obchodného domu. V predajni New Yorker sme si kúpili oblečenie. Kúpila som si hnedý pruhovaný rolák. Obchod bol pekný a výber oblečenia široký.  

Potom sme išli na obed do reštaurácie. Dala som si cesnakovú polievku so syrom a chlebom a vyprážaný syr s hranolkami. Potom sme šli po veci do hotela, tam nám dali kľúče od apartmánu. Poobede sme sa šli ubytovať do hotela. Hotel sa volal Bohémia. Bývali sme na prvom poschodí. Boli tam dva apartmány so spoločnou kuchyňou a obývačkou. Mali sme vlastnú kúpeľňu, v ktorej bola práčka, žehliaca doska, WC a umývadlo. V druhej kúpeľni bola spoločná sprcha. V jednej miestnosti som bývala ja s mamkou a v druhej mamina sestra a sesternica. V spoločnej obývačke sme pozerali TV a rozprávali sme sa. Navštívili nás aj moje sesternice. Zostala som v izbe s tetou a sesternicami. Mamka a jej sesternica medzitým  stretli na nákupe režiséra Zdenka Trošku, s ktorým sa porozprávali.

Na druhý deň sme šli na loď. Plavba po Vltave trvala asi dve hodiny. Potom sme šli na Karlov most.  Potom sme šli do reštaurácie, kde sme sa stretli s mojou sesternicou Renátkou. Potom nám kúpila lístky na električku a metro. Išli sme sa pozrieť do rezervácie Divoká Šárka. Videla som pekné jazero a skaly. Teta liezla na skaly, ja s mamkou sme zostali dole. Potom sme šli do mesta a pozreli sme sa do kostola, kde sme videli Pražské Jezuliatko. V kostole bolo veľmi pekne. Električkou sme šli do hotela a tam na nás čakala moja druhá sesternica Barborka. Bola som plná nových zážitkov a veľmi unavená. Na večeru sme si dali pizzu.

V posledný deň sme sa balili. Keďže som toho veľa nachodila, odpadli mi opätky, preto sme museli ísť kúpiť nové topánky. V obuvi na vlakovej stanici som si kúpila ružové botasky. Chodila som v nich celý deň. Šli sme metrom, prestúpili sme na električku a šli sme na Pražský hrad, kde nás čakal sesternicin priateľ. Videla som hradné záhrady, nádvorie, hradných vojakov, ktorí strážili hrad. Najviac sa mi páčili záhrady. Potom sme šli do Kostola sv. Víta. Zapálili sme tam sviečky za môjho uja a tetu. Potom sme boli v Zlatej uličke, kde som si kúpila skladaciu pohľadnicu. Potom sme sa naobedovali a poobede sme nakupovali suveníry: magnetky, kľúčenku a pero. Dali sme si kávu a šli sme sa pozrieť na Orloj. Prešli sme sa po meste, videli sme voskové figuríny. Bol tam Bruce Willis, Jim Carrey a John Lennon z Beatles. Videli sme aj staré autá. Mamina sestra i sesternica sa pri nich odfotili. Na námestí bol jarmok. V stánkoch predávali vyrezávané drevené varešky, kožené kabelky a rôzne jedlo.

Podvečer sme stretli Barborku. Všetci sme išli do obchodu, kde sme kúpili rôzne cukríky, o ktoré som sa podelila s babkou, sesternicami a bratrancom. Potom sme šli do hračkárstva, ktoré postavili podľa hračkárstva v Londýne. Malo tri poschodia, bolo tam veľa hračiek: Batman, Golem z rozprávky Cisárov pekár, pekárov cisár, plyšový kôň, okuliare a čarovný prútik z Harryho Pottera a veľa iných hračiek. Bolo to pekné. Som rada, že som tam bola. Na námestí sme videli ohňovú šou. Rozlúčili sme sa so sesternicami a šli sme na vlakovú stanicu. V kaviarni sme čakali na vlak a pili kávu a čaj. Videli sme pána, ktorý hral na klavíri. Potom sme sa odviezli vlakom do Košíc. Boli sme v kupé číslo 4. Cestovali sme v noci a 23. októbra ráno o ôsmej sme boli v Košiciach. Na stanicu po nás prišiel ocko.

Bolo to pekné, bol to super výlet. Ďakujem maminej sesternici a mamke za narodeninový darček. Keby som mala takú, možnosť, rada by som išla na takýto výlet zas.

Danka Podhorová


Prvý decembrový deň v sobotu sme sa vybrali do Budapešti na vianočné trhy a na návštevu Tropikária. Bola som s mamkou, jej sestrami a sesternicou. Mali sme, tak ako v lete, ,,dámsku jazdu“. Vyrazili sme o 4 hod. ráno a do Maďarska sme došli o 8:30. Hneď z rána sme navštívili obchodný dom Campona. Súčasťou obchodného domu bolo aj Tropikárium a oceánium, kvôli ktorému sme vlastne aj prišli do Budapešti. To otvárali až o 10hod., preto sme dovtedy vyplnili čas pozeraním si obchodov. Hneď ako sme vošli do Tropikária a oceánia, prekvapil nás umelý dážď a pralesové okolie. Prechádzali sme cez prales a dostali sme sa do samotného vodného sveta. Videli sme sklenené akvária s rybami, prechádzali sme cez tunely a nad nami plávali ryby. V strede bol veľký bazén, kde plával žralok. Bola možnosť si zaplatiť vstup do bazéna s 2 potápačmi a plávať so žralokom. Ja som na to nemala odvahu :) Ani neviem koľko sa platilo. Neboli tam len vodné tvory, ale aj rôzne chrobáky a hmyz v teráriách a aj akvárium s malými morčatami. Za hodinku sme prešli celé Tropikárium.

O 11:15 hod. sme sa stretli pri autobuse a odtiaľ sme šli so sprievodcom do centra mesta. Prechádzali sme rôzne pamiatky. V meste som našla obchodík so suvenírmi, kde som si kúpila kľúčenku, snežiacu guľu (tie mimochodom zbieram a už sa mi rozšírila zbierka na osem) a perá ako darčeky. Videli sme aj kostol sv. Mateja, no do vnútra sme sa nedostali, lebo tam prebiehala akurát svadba. Ale podarilo sa mi z boku odfotiť aspoň pekný oltár. Potom sme išli na Budínsky hrad. Sprievodca nám o ňom povedal rôzne zaujímavosti. Odtiaľ som si odfotila parlament. Bol tam pekný výhľad na celú Budapešť a reťazový most.

Pred odchodom domov sme si prechádzali vianočné stánky pred kostolom sv. Mateja. Tam som si kúpila teplý biely šálik a opasok do nohavíc. Na budove Baziliky sa premietali rôzne vianočné motívy a obrázky z rozprávok. Vyniklo to pekne, lebo vonku už bola tma. Na trhoch sme boli do 19 hod., pokiaľ sme nešli na autobus domov. Cestu domov som prespala. O 23 hod. sme už boli doma.

Tento výlet bol super, neľutujem ho. Z celého zaujímavého dňa ma najviac oslovilo Tropikárium a vysvietená Bazilika.

Rodičom som sa znova poďakovala za to, že mi umožnili zažiť takýto pekný deň.

Danka Podhorová


Strana 1 z 2