Danka Podhorová
Dámska jazda na Hrebienku
Výstavu ľadových sôch na Hrebienku navštevujem s rodinou takmer každý rok. Tentokrát som bola na Hrebienku s mamkou. Urobili sme si dámsku jazdu vo dvojici. Cestovali sme vlakom z Košíc do Popradu. Vyrazili sme o 7:07 ráno a už o deviatej sme v Poprade nastupovali do tatranskej električky, ktorá nás odviezla do Starého Smokovca. Odtiaľ sme išli pomalým krokom hore na Hrebienok. Na Hrebienok sa dá dostať aj lanovkou, ale rozhodli sme sa, že pôjdeme pešo. Bolo slnečné počasie, takže sme cestou mohli obdivovať krásu tatranských štítov.
Na Hrebienku sme si pozreli ľadové sochy. Videli sme Tatranský ľadový dóm, do ktorého sa dalo vojsť. Vstup bol zadarmo a nebolo tam ani veľa ľudí, lebo sme prišli cez týždeň. Tatranský ľadový dóm má bezbariérový prístup, takže je to vhodné miesto na výlet aj pre vozíčkarov. (pozn. red., V prípade snehovej nádielky je však prístup k Tatranskému ľadovému dómu pomerne náročný.)
Každý rok si umelci vyberú inú tému a vyrezávajú z ľadu významné pamiatky. Vďaka ich šikovnosti tento raz na Hrebienku stojí ľadová Bazilika Božieho hrobu, ktorej predloha je v Jeruzaleme. Súčasťou výstavy je aj Krížová cesta s jednotlivými zastaveniami.
Bolo to nádherné, preto som si na pamiatku urobila niekoľko fotiek. Na spiatočnú cestu sme si požičali sane. Bola to super jazda. Ja som sedela vzadu, mamka vpredu. Išli sme rýchlo, takže mamka musela viackrát brzdiť. Zvládli sme aj niekoľko zákrut. Na saniach sme sa spolu spustili z Hrebienka až do Starého Smokovca. Potom sme sa naobedovali a išli sme nakúpiť suveníry. Kúpili sme dve pohľadnice s obrázkom Vysokých Tatier.
V Starom Smokovci sme videli Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Bol síce zatvorený, ale aj zvonku bol krásny. Je tam pamätná tabuľa, ktorá pripomína návštevu pápeža Jána Pavla II. v slovenských Vysokých Tatrách. Je známe, že Ján Pavol II. rád chodil do Tatier na túry. Keďže celý deň bolo pekne, vychutnali sme si pohľad na kostolík aj okolitú prírodu. Potom sme šli električkou do Popradu.
V Poprade sme vošli do Kostola Sedembolestnej Panny Márie, v ktorom sme sa potichu pomodlili. Kúpila som si tam ďalšiu pohľadnicu.
V obchodnom dome Fórum sme neskôr nakúpili aj rôzne oblečenie. Kúpila som si napríklad pekný zelený sveter. Po nákupoch sme sa s mamkou vybrali na železničnú stanicu, kde sme počkali na vlak. Domov sme sa vrátili o šiestej večer. Bola som unavená, ale veľmi šťastná. Za tento úžasný zážitok zo srdca ďakujem mojej mamke, ktorú mám veľmi rada. Bol to krásny deň a skvelý valentínsky darček. Už teraz sa teším na ďalšiu výstavu ľadových sôch na Hrebienku.
Danka Podhorová
Zdroje fotografií:
https://www.tatry.sk/tipy-na-vylety/zaujimavosti/dreveny-kostol-stary-smokovec/
Svätenie olejov
Minulý rok na Zelený štvrtok som bola s mamkou na svätej omši v Dóme sv. Alžbety. Keď sme v Košiciach, často chodievame do Dómu. Vždy sa mi tam veľmi páči, pretože sa tam cítim dobre. Omša bola pred poludním. Zo Skároša do Košíc sme teda cestovali autom už skoro ráno, aby sme mali miesto na zaparkovanie aj na sedenie v chráme. V Dóme bolo už pred začiatkom omše veľa ľudí a miesta sa rýchlo zapĺňali. V prednej časti chrámu bolo plno kňazov z celej diecézy. Bol tam aj náš duchovný otec zo Skároša. Omšu celebroval košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Všetci prítomní kňazi si v priebehu omše obnovovali svoje kňazské sľuby (sviatosť kňazstva ustanovil Pán Ježiš práve na Zelený štvrtok, pozn. red.).
Počas tejto svätej omše sa konalo svätenie olejov, ktoré sa potom používajú v priebehu roka pri sviatostiach, (pri sviatosti krstu, birmovania, pomazania chorých a pri vysvätení kňazov, pozn. red.). Obrad svätenia olejov som sledovala so zatajeným dychom. Svätili sa tri druhy olejov: krizma, olej na pomazanie pred krstom (olej katechumenov, pozn. red.) a olej na pomazanie chorých. Minulý rok som videla svätenie olejov prvýkrát. Bolo to veľmi zaujímavé a zanechalo to vo mne hlboký dojem. Som rada, že som pri tom mohla byť.
Keď sme sa po skončení svätej omše vybrali späť domov, bola som plná radosti a pokoja. Ďakujem mojej mamke za možnosť naživo vidieť svätenie olejov. Bol to pre mňa skutočne silný duchovný zážitok. Veľmi ma preto potešilo, že na omši svätenia olejov v košickom Dóme sv. Alžbety sme sa zúčastnili aj tento rok.
Danka Podhorová
Zdroj obrázkov:
https://www.facebook.com/photo/?fbid=588348393329281&set=pcb.588351579995629
Koncert André Rieu v Bratislave
André Rieu je môj obľúbený hudobník. Je to svetoznámy holandský huslista a skladateľ. Má vlastný orchester, s ktorým cestuje a vystupuje po celom svete. Jeho orchester sa volá Orchester Johanna Straussa a má 60 členov. Hrá klasickú hudbu, hlavne rôzne valčíky, ale aj moderné pesničky a hudbu z filmov a muzikálov. Objavila som ho na youtube vďaka môjmu ockovi. Odvtedy ho pravidelne počúvam, keď vyfarbujem antistresové mandaly, občas si ho púšťam aj pred spaním. Videá z jeho koncertov mi vždy zdvihnú náladu. ☺
Na jeho bratislavský koncert som sa tešila už od marca. Vtedy nám moja krstná zohnala lístky. Koncert sa konal v sobotu 19. novembra o ôsmej večer, takže v ten deň ráno sme vyrazili tromi autami do Bratislavy. Bolo nás viac, okrem mňa a mojich rodičov sa na André Rieu išli pozrieť aj moja sesternica zo Švajčiarska, moji krstní rodičia, dve mamkine sestry a naši rodinní kamaráti. Boli sme veľká a veselá skupina a ako správni fanúšikovia sme sa veľmi tešili.
Po príchode do Bratislavy sme sa najprv išli najesť do obchodného domu Ikea. Potom sme sa na jednu noc ubytovali v Hoteli Apollo, ktorý má šesť poschodí a výťah. Z okna našej izby na najvyššom poschodí sme mali pekný výhľad na Bratislavský hrad. Pred koncertom sme si stihli urobiť krátku exkurziu po meste. Obdivovala som večerný Dunaj, po ktorom sa plavila loď. Videla som Most SNP, na ktorom bola krútiaca sa reštaurácia (televízna veža Bratislava Kamzík, pozn. red.). Prešli sme okolo Michalskej brány a budovy bývalej prokuratúry. Poprechádzali sme sa aj po Hviezdoslavovom námestí, na ktorom už boli stánky a ozdobený vianočný stromček.
Pred ôsmou večer sme sa všetci odviezli taxíkom na Zimný štadión Ondreja Nepelu, kde sa o chvíľu začal koncert. Štadión bol plný takmer do posledného miesta. V publiku boli ľudia v každom veku. My sme sedeli vpredu hore a dianie na pódiu sme mohli sledovať voľným okom aj na veľkoplošnej obrazovke. André Rieu hovoril po anglicky a do slovenčiny prekladala moderátorka Vera Wisterová. Povedal, že ľudia mu píšu veľa emailov, v ktorých mu odkazujú, že jeho hudba im pomáha. Mne počúvanie jeho hudby tiež pomáha. Je to liek na dušu. ☺
Sprevádzal ho jeho súkromný orchester, v ktorom sú najlepší hudobníci z rôznych krajín. Na začiatku nám niektorých členov orchestra predstavil. Bol veselý, vtipný a sympatický. ☺
Vzýval nás, aby sme počas hudby smelo tancovali. Nakoniec sa krásnou hudbou nechal unášať celý štadión a všetci sa dali do tanca. Veď hral piesne, na ktoré sa nedalo netancovať, napríklad valčík Na krásnom modrom Dunaji (Johanna Straussa ml., pozn. red.) alebo židovskú pieseň Hava Nagila. Zaznela aj pieseň Nessun Dorma (ária z opery Giacoma Puciniho Turandot, pozn. red.). Pri každej piesni technici menili pozadie na veľkom plátne tak, aby sa hodilo k jednotlivým vystúpeniam. Počas jednej pesničky dokonca zhora padal umelý sneh (valčík Schneewalzer alebo Snežný valčík Thomasa Koschata, pozn. red.).
Na pamiatku som si kúpila kalendár na rok 2023, v ktorom sú fotky Andrea Rieu. Sesternica mi kúpila ešte vankúš s jeho fotkou, na ktorej hrá na svojich stradivárkach. Mám ho v izbe na taburetke.
Vidieť André Rieu naživo bolo super. Bol to nádherný večer a som rada, že som tam bola. Je to môj splnený sen a najkrajší predčasný darček k blížiacim sa Vianociam. André Rieu je môj idol a chcela by som ho vidieť hrať naživo častejšie. Som rada, že mal koncert v Bratislave. Keby sa dalo, šla by som sa naňho pozrieť aj do Holandska, do jeho rodného Maastrichtu, ale je to ďaleko. Ak bude mať ďalší koncert na Slovensku, najlepšie v Košiciach, určite by som chcela ísť zas. Ďakujem všetkým mojim príbuzným a kamarátom, s ktorými som si užila tento výnimočný deň.
Danka Podhorová
Zdroje obrázkov:
https://shop.andrerieu.com/product/andre-rieu-pillow/
Dovolenka v Chorvátsku
Na dovolenku do Chorvátska som išla piateho augusta s mamkou. Išli sme autobusom a počas cesty nám hrala hudba z rádia. Za volantom sa striedali dvaja šoféri a mali sme štyri prestávky v jazde. Z Košíc sme vyrazili o tretej, v autobuse sme sa vyspali a do Bašky Vody sme prišli okolo deviatej ráno. V Chorvátsku som bola už viackrát. Najviac sa mi páčilo v Tučepi, ale aj v Baška Vode, kde som bola prvýkrát, bolo výborne.
Boli sme ubytovaní v peknom penzióne Villa Ivona. Bývali sme v izbe s terasou, z ktorej bol krásny výhľad na hory. Mali sme zabezpečenú polpenziu, takže sme každý deň raňajkovali aj večerali priamo v penzióne. Obedovali sme vonku v meste, niekedy sme si urobili instantnú polievku.
Kamienková pláž bola blízko penziónu, takže sme tam chodievali pravidelne po raňajkách a po obede. Na pláži boli stromy, ale kúpili sme si tam aj slnečník. Cez obed sme oddychovali v izbe, kde sme v telke pozerali poľské programy. Večer sme chodievali na prechádzky po meste a pozerali sme sa, čo predávajú v okolitých obchodíkoch so suvenírmi. Išli sme sa pozrieť aj do prístavu, kde je socha sv. Mikuláša. Odfotili sme sa pri nej, ticho sme sa pomodlili a povedali, čo si želáme. Boli sme aj v Kostole sv. Mikuláša, ktorý je v centre mesta.
V jeden podvečer sme navštívili pútnické miesto Vepric, ktoré je zasvätené Panne Márii Lurdskej. Ľudia ho preto volajú chorvátske Lurdy. Keďže toto pútnické miesto je od Bašky Vody vzdialené asi 9 kilometrov, odviezli sme sa tam autobusom. Z parkoviska sme prešli pešo po moste, vedľa ktorého bol výťah pre ZŤP, potom po schodoch a po chodníku až k oltáru. Vľavo bol svietnik a v ňom veľa sviečok. Ja som zapálila dve sviečky za mojich blízkych. Hore v jaskynnom výklenku stála socha Panny Márie Lurdskej. Pomodlili sme sa a vošli sme aj do kaplnky. Vonku sa dala nabrať svätená voda. Napila som sa, umyla som si ňou tvár a nabrala som z nej do fľaštičiek aj ockovi a maminej sesternici. Bol to pre mňa veľmi silný duchovný zážitok.
V stánku vo Veprici aj v Baška Vode som nakúpila rôzne suveníry pre mojich blízkych, napríklad obrázky a magnetky. Kúpila som si aj pohľadnicu, kľúčenku, snežítko, kabelku a modré šaty s kvietkami. Bola to super dovolenka, na ktorú som sa dlho tešila. V Chorvátsku sa mi veľmi páči, pretože je tam čistá morská voda, ktorá prospieva môjmu zdraviu. Keď sa bude dať, rada pôjdem do Chorvátska znovu. Ďakujem mojej mamke za krásnu dovolenku.
Danka Podhorová
Zdroj titulného obrázku:
https://www.kempy-chaty.cz/sk/turistika/atraktivne-baska-voda
Z môjho života
Volám sa Danka a pochádzam z krásnej dedinky Skároš, ktorá je 22 kilometrov od Košíc. Som jedináčik, ale mám veľkú rodinu a sestru na diaľku vo Vietname. Adoptovali sme ju cez charitu. Pravidelne ju podporujeme, aby sa mohla vzdelávať. Teraz je na strednej škole. Baví ju zemepis a chce sa stať učiteľkou. Navzájom si posielame fotky, kresbičky a listy. Listy od nej sú v angličtine, preto nám ich do slovenčiny prekladá moja sesternica.
Mám príbuzných v rôznych kútoch sveta, a to je dobre, lebo keď sú sviatky, vždy dostanem balíky a pohľadnice, napríklad z Anglicka, Holandska, Švajčiarska alebo Prahy. (úsmev) Dobre, že mám takú veľkú rodinu, aspoň mi nie je smutno. Moje sesternice, ktoré mi pomáhajú, sú pre mňa ako sestry.
Za posledné roky (ešte pred pandémiou) som toho veľa pochodila. Rada cestujem a spoznávam nové krajiny. Bola som už v Krakove či Budapešti, bola som aj v Rakúsku a v Nemecku (na vianočných trhoch), v Bosne a Hercegovine (na púti v Medžugorí) a na dovolenke pri mori v Chorvátsku. V čase mieru som bola aj na Ukrajine v meste Ľvov. Viackrát som bola v Rumunsku, kde mám rodinu. V Prahe som navštívila moje sesternice. Chcela by som ísť ešte pozrieť aj moje sesternice do Holandska a Švajčiarska. V auguste sa chystám na dovolenku do Chorvátska. Veľmi sa na to teším.
Okrem cestovania ma baví aj zbieranie rôznych vecí. Z každého výletu si prinesiem rôzne suveníry: pohľadnicu, magnetku alebo snehovú guľu („snežítko“). Mám ich už 39. Pohľadnice som ešte nezrátala. Mnohé dostávam aj od sesterníc a kamarátok. Posledná je z Bratislavy. Je to najväčšia pohľadnica, akú som kedy dostala. Poslali mi ju moji kamaráti z Detského klubu. Vždy na mňa myslia, preto mi z každého výletu pošlú pekný pozdrav. Považujem ich za svoju druhú rodinu.
Rada oddychujem pri maľovaní. Vyfarbujem maľovanky a púšťam si pritom muziku, napríklad hudbu Andrea Rieu alebo hudbu z rádia Expres. Počúvam rôznu hudbu, akurát rap nemusím.
Stále veľmi rada čítam, hlavne dievčenské romány. Kedysi som čítala veľa rozprávkových knižiek. Teraz ich požičiavam alebo darujem mladším členom rodiny. Čítam aj náboženské knihy a životopisy svätých. V lete, keď je teplo, čítam najradšej v našom altánku. Knihy často dostávam ako darček. Niekedy si ich požičiavam z knižnice na prízemí Obecného úradu u nás v Skároši.
Do Detského klubu s radosťou chodím už niekoľko rokov. Mám tu super kamarátov. Rada tvorím a v klube najradšej vyrábam tuhé a tekuté mydlá, ktoré darujem mojim príbuzným a priateľom.
Veľmi rada píšem aj články o mojich výletoch a zážitkoch. Môžete si ich prečítať v našom veselom časopise. (pozn. red. – pozitívny časopis Klubčík).
Danka Podhorová
zdroje obrázkov:
https://www.skaros.sk/obec/fotogaleria-obce-skaros/fotogaleria-ine-35sk.html#&gid=1&pid=25
https://wealthofgeeks.com/the-best-books-of-all-time/
Výlet na Hrebienok
15. februára sme išli na Hrebienok. Cestovala som s mamkou, jej súrodencami a ujom. Od ôsmej ráno sme šli vlakom do Popradu. O deviatej sme dorazili do cieľa. Potom sme nastúpili do električky, ktorá nás odviezla do Starého Smokovca. Prišli sme okolo desiatej a pomalým krokom sme sa vybrali na Hrebienok. Počasie bolo super. Počas prechádzky celý čas svietilo slnko. Na Hrebienok sme prišli na pravé poludnie. Pozreli sme si Tatranský ľadový dóm, do ktorého sa vchádzalo jedným vchodom. Bola tam Katedrála sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela. Celá bola postavená z ľadu. Trochu ďalej stála drevená kaplnka. Vnútri boli drevené sochy: anjeli a Panna Mária s Ježiškom. Mobilom som urobila veľa pekných fotiek.
Po prehliadke sme sa vybrali pešo dolu. V stánku som kúpila suveníry pre blízkych. Kúpila som si aj snehovú guľu a pohľadnicu. Potom sme si dali dobrý obed a poprechádzali sme sa po Starom Smokovci. Popoludní sme sa vrátili autobusom do Popradu. Podvečer sme nasadli na vlak do Košíc. Domov som sa vrátila o siedmej večer. Bola som unavená, ale veľmi šťastná. Bol to super výlet. Videla som veľa pekných miest. Ďakujem mamke za pekný deň, ktorý som strávila s rodinou. V budúcnosti by som chcela opäť ísť na výlet do Vysokých Tatier.
Danka Podhorová
Môj výlet Prednej hore
9. augusta sme išli na týždňovú dovolenku na Prednú horu. O druhej poobede sme mali „ček-in“ (prihlásenie sa) na recepcii. Pani recepčná nám dala kľúče od apartmánu, takej poschodovej chatky. Boli sme tam so známymi, oni bývali dole a my hore. Chodili sme každý deň na raňajky a večere do jedálne, ktorá bola v blízkosti recepcie. Raňajky boli od 8.00-10.00, večera od 17.00-19.00.
Druhý deň sme boli v Sysľovisku a v dedine Muráň. Sysľovisko je vlastne niečo také akoby farma, kde žijú sysle a somáre. Sysle sú také malé zvieratká, ako potkany. Ľudia ich kŕmili piškótami, mrkvou, šupami z jabĺk. Zvieratá boli v ohrade za plotom. Dali sa tam kúpiť magnetky, kúpila som si dve magnetky so sysľami. Potom sme zašli do dediny Muráň, na muránske buchty, ktoré predávali v domácom obchodíku. Boli výborné, nugatové boli najlepšie, odporúčam vám ich ochutnať.
Tretí deň sme sa boli prejsť ku liečebni, kde sa liečia ľudia, ktorí majú problém s alkoholom. Akurát boli vonku s vychovávateľkou a zbierali levanduľu. Mali tam tenisový kurt, vonku trošku ďalej od liečebne mali šachy. Ďalej od liečebne je poľovnícky dom – múzeum Ferdinanda Coburga. Dnu sme sa neboli pozrieť, lebo bolo zatvorené.
Štvrtý deň sme boli na hrade Muráň. Je to zrúcanina, no momentálne ho opravujú. Hrad je na kopci, ale nemala som problém vyjsť hore. Pred hradom bol bufet, kde predávali suveníry. Kúpila som si len magnetku s hradom J. Mali sme dobrý výhľad na Kráľovú hoľu.
Piaty deň sme boli v Telgárte pozrieť železničný most, ktorý mi pripomína most z filmu Harry Potter. Aj tam som si kúpila suvenír :D. Stadiaľ sme išli do dediny Šumiac. Je tam drevená stavba – Šumiacka izba, ktorá funguje ako múzeum, no tiež sme sa tam neboli pozrieť, lebo bola zavretá. Je tam aj šumiansky kostol a kaplnka. Pomedzi chatky sme išli uličkami na kopec cez les, chceli sme ísť na Kráľovu hoľu, no tá je strašne ďaleko a bolo aj strašne horúco. Po ceste sme natrafili na kalváriu, kde bol kríž a zastavenia.
Odtiaľ sme išli do Heľpy. Presúvali sme sa autom. V Heľpe je amfiteáter a domčeky, kde sa prezliekajú folkloristi. V ten deň tam mal byt festival ľudového folklóru. V tejto dedine sa konajú aj rôzne folklórne festivaly a slávnosti.
Každý večer sme chodili do wellnessu plávať do bazéna, do vírivky, sauny. Wellness bol otvorený od 9.00 -21.00. Bol tam bazén s prúdmi, mohla som si ľahnúť na stoličku a na chrbát mi striekala voda – studená sa striedala s teplou. Druhý bazén bol studený pre plavcov. Ja som chodila do toho s prúdmi, v tom druhom bola pre mňa zimná voda J.
Užili sme si to, bolo super. Ostala by som tam ešte týždeň. Odporúčam každému takúto super dovolenku. Ďakujem našim známym, Evke a Ľubovi, za peknú dovolenku.
Danka Podhorová
Výstava ľadových sôch na Hrebienku
27.2. sme sa s mamkou, s jej sestrami, sesternicami a ujom vybrali na výlet do Tatier. Mali sme namierené na výstavu ľadových sôch na Hrebienku. Cestovali sme tam vlakom a okolo 10h. sme už boli na mieste. Zo stanice sme sa presunuli zubačkou do Starého Smokovca. Odtiaľ sme šli pešo na Hrebienok, keď sme zistili, koľko peňazí by sme dali šiesti na lanovku. J Urobili sme si aspoň prechádzku, vychutnali sme si čerstvý vzduch a krásne nám cestou snežilo. Cesta trvala dlho, ale do cieľa sme došli.
Ľadové sochy boli umiestnené na Hrebienku v stanoch. V prvom stane bola socha Katedrály Notre-Dame a Quasimodo z filmu Chrám Matky Božej v Paríži. Keď som Quasimodovi potiahla povraz, ktorý mal v ruke, zazvonil na zvone. Každý z nás si mohol zazvoniť a hodiť peniažky do pokladničky. V druhom stane boli rôzne iné ľadové sochy. Sochy vonku tento rok neboli, lebo bolo teplo a roztopili by sa. Miesto sôch boli vonku postavičky a zvieratá z dreva.
Mysleli sme si, že sa pôjdeme pozrieť aj na vodopády. Chatár na Bielikovej chate nás však upozornil, že je to tam zľadovatené, nech tadiaľ nejdeme. Odhodlala sa len sesternica s tetou, šmýkali sa síce cestou po zadku, no došli tam. Poslali nám z vodopádov aj fotku. Ostatní sme sa vrátili a posedeli sme na teplom čaji na Rainerovej chate. Sesternica s tetou za nami potom prišli a tiež si s nami vypili čaj. Potom sme šli pešo späť do Starého Smokovca. Tam sme zakotvili v reštaurácii, dali sme si obed a oddýchli sme si po celodennej túre v Tatrách. Už bolo skoro 16h. Pred odchodom vlakom do Popradu sme si ešte nakúpili v Smokovci suveníry. Ockovi som niečo kúpila a sebe do zbierky ďalšiu snežiacu guľu s motívom Tatier, chaty a lyžiarom. To je moja 27. snežiaca guľa.
Okolo 20h. sme už boli v Košiciach, kde po nás prišiel odvoz domov. Výlet bol super, aj keď som večer cítila nohy, pretože sme sa veľa nachodili. Zážitky mám pekné a ďakujem rodinke za výlet.
DANKA
Po srnčej stope v Skároši
U nás v dedine Skároš sa každoročne koná tradičná Trojkráľová akcia s názvom "Po srnčej stope“. Konala sa aj tento rok, v pondelok 6.1. 2020.
Akcia začala o 10h. ráno stretnutím sa pri škole v našej dedine. Boli tam ľudia prevažne z našej dediny, ale aj z iných dedín alebo aj z mesta. Odtiaľ sme všetci spolu išli pešo cez les. V lese sme dávali do kŕmidiel jedlo pre zvieratá, ktoré tam žijú. Takýmto spôsobom im pomáhame, aby prežili zimu. Súčasťou akcie nie je len samotné kŕmenie zvierat, ale aj oddych pri teplom čaji a vzájomnom rozhovore. Keď sme nakŕmili zvieratká, mali sme možnosť vyskúšať si kvíz o nich, ktorý pre nás pripravili organizátori. Aj ja som sa zapojila. Kvíz bol síce ťažký, ale zvládla som to s pomocou tety. Dozvedela som sa aspoň niečo viac z ríše zvierat.
Popri kŕmení zvierat v lese prebiehal aj predaj rôznych produktov, prevažne domácich výrobkov. Výrobcovia mali stany rozostavané na okolitej lúke. Aj deti si prišli na svoje. Boli tam atrakcie a živé kone, na ktorých sa mohli povoziť. Deti mali možnosť vyskúšať si aj lanovku. Ja by som sa bála, preto som sa len pozerala. Miesto toho som sa išla pozrieť na výstavu sokolov, holubov, sov dokonca aj muflónov. Keď sa z lesa vrátili tí, ktorí ešte pridávali pre zvieratá jedlo do kŕmidiel, tak sme sa spolu stretli a išli sme sa najesť. Na lúke mali pre nás organizátori pripravený guláš a vyhodnotenie kvízu. Vyhodnotenie bolo v jednotlivých vekových kategóriách a ocenené boli prvé tri miesta. Výhercovia dostali školské potreby, keďže to bol prevažne kvíz pre deti.
O 14h. bola tombola. Ceny boli rôzne, dokonca aj elektronika ako práčka, kávovar, mikrovlnka..... Ja som nevyhrala toho roku nič. Dôležitá pre mňa však nebola výhra, ale možnosť prejsť sa na čerstvom vzduchu po sviatkoch. J Je to dobré podujatie po Vianociach. Touto veselou a zaujímavou akciou máme možnosť naštartovať sa do nového roka.
Danka
Vianočné trhy na Ukrajine
V sobotu 14. decembra 2019 som sa vybrala na vianočný výlet na Ukrajinu s rodinou a známymi z dediny. Od nás z dediny išla celkom veľká partia susedov. Sranda bola, že išli samé ženy a dvaja muži, môj ocko s kamarátom :D. Cestovali sme dovolenkovým autobusom. Takým autobusom chodíme aj do Chorvátska. O 11:00 sme už mali byť na Ukrajine, lebo sprievodkyňa Irinka nás tam čakala a mala pre nás pripravený program. Čas príchodu sme nedodržali, lebo sme 7 hodín čakali na ukrajinskej hranici kvôli kontrole. Keď nás pustili, išli sme už priamo do cieľa, mesta Ľvov.
O 14:00 nás už čakala Irinka a pani Martina z cestovky. Presunuli sme sa do centra, kde sme mali možnosť poprezerať si historické pamiatky. Ako prvú pamiatku sme si pozreli arménsky kostol v centre mesta. V ňom práve spieval jeden spevák arménske piesne. Kúpila som si tam arménsky obrázok. Potom sme si boli pozrieť židovskú synagógu. Nebola však otvorená, tak sme si ju pozreli len z vonku. Potom sme si boli pozrieť budovu známeho kasína, ktoré kedysi fungovalo, no dnes už slúži na iné účely. Vnútri boli prázdne miestnosti. Prekvapilo nás, že v jednej časti bola zrkadlová sieň a tanečná sála. To sa mi veľmi páčilo.
Potom sme sa presunuli na námestie, kde boli vystavené historické sochy známych osobností. Obzreli sme si aj talianske nádvorie. Zaujalo ma, že v každom okne boli muškáty, a to bol december. J Sprievodkyňa nám po prehliadke dala pauzu pár hodín na prechádzku po okolí, centre a na vianočné trhy. Všetci spolu sme sa potom stretli na námestí a spoločne sme sa presunuli k autobusu. Navštívili sme reštauráciu, kde sme absolvovali večeru. Mali sme možnosť ochutnať veľa druhov piva. Ja som samozrejme nemala žiadne, ale moja rodinka ochutnala. Počas večere nám hral jeden starší pán na harmonike a na husliach. Hral na želanie rôzne žánre. Niektorí aj tancovali. Po celom dni chodenia po pamiatkach som už nemala silu tancovať, tak som sa len pozerala. Po večeri sme sa autobusom presunuli na hotel, kde sme mali stráviť jednu noc. Po ubytovaní sa sme ešte kecali na izbe s tetou a jej sestrou. Dlho som sa nezdržala, lebo som bola unavená a ráno som musela už o 6 vstávať, aby som stihla raňajky.
Na druhý deň po raňajkách sme si ešte dokončili prehliadku mesta. Niektorí išli do divadla na predstavenie Luskáčik. Ja som nešla, lebo by som nerozumela, pretože predstavenie bolo po rusky. Miesto divadla som pochodila stánky na trhoch. Kúpila som si pohľadnicu, lebo tie obľubujem, pero, magnetky, čokoládky, náušnice a do zbierky snežiacu guľu Lviv. Keď skončilo divadelné predstavenie, tak sme celá skupina išli na spoločný obed do reštaurácie v centre mesta. Za obedom nám pani sprievodkyňa dala ešte pauzu na obchody. Otcovi som kúpila originálne ponožky s potlačou piva, ktoré som mu dala na Vianoce. J
Našou poslednou zastávkou pred odchodom domov na Slovensko boli nákupy v obchodnom dome na okraji mesta. Zistili sme, že ceny sú v porovnaní s nami také isté ako na Slovensku. Nebolo to nejako výhodnejšie. Po nákupoch sme cestovali priamo domov a prišli sme o druhej ráno.
Na Ukrajine vo Ľvove som bola po prvýkrát. Veľmi sa mi tam páčilo. Tento zážitok je pre mňa o to krajší, že to bol vianočný darček od rodičov, za čo im ďakujem. Avšak dlhé čakanie na hranici nás odradilo. Keď si budeme nabudúce vyberať kde pôjdeme, navštívime už iné mesto, napríklad Budapešť alebo Krakov.
DANKA