Do nášho internetového časopisu Klubčík sme urobili rozhovor s otcom Dušanom Škurlom, katolíckym kňazom, ktorý do Inklubu chodí už niekoľko rokov a pripravuje pre nás duchovné stretnutia na rôzne témy. Tešíme sa, že prostredníctvom tohto rozhovoru sme sa mohli o otcovi Dušanovi dozvedieť niečo viac. 

1. Ako ste vnímali ľudí na vozíčku, keď ste ich videli prvýkrát?

Nikdy som ich nevnímal negatívne. No iste, prvé zážitky (pohľady/stretnutia) ma mohli napĺňať nejakými rozpakmi alebo neistotou. To sa veľmi ľahko rozplynulo pri prvých intenzívnejších stretnutiach.

2. Čo Vás viedlo k tomu, aby ste v našom klube pravidelne robili duchovné stretnutia? 

Dostal som pozvanie od p. Kozákovej. Váš klub som poznal už skôr. Párkrát som tam bol ešte ako seminarista spolu s Mariánom Kašajom. Vyučovali sme náboženstvo. 

3. Čím ste chceli byť, keď ste boli malým chlapcom?

 Moje záujmy sa menili a vyvíjali. Postupne som chcel byť učiteľ geografie alebo biológie. Potom som uvažoval o veterine. Istý čas som uvažoval o archeológii. V maturitnom ročníku som si položil otázku, ako môžem byť užitočný pre tento svet. Vnútorný hlas mi našepkával, že užitočný budem, ak sa stanem kňazom. Išiel som za tým a neľutujem.

4. Čo Vás viedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom? 

Doteraz neviem, prečo to išlo takto. Ten hlas bol silný. Taký silný, že zrazu som o ničom inom ani neuvažoval. Považujem za dar, že som to tak jasne vnímal. 

5. Čo rád robíte vo voľnom čase? 

Iste sa nenudím. Priťahuje ma príroda. Mám rád šport, čiže aktívny oddych. Tu spadá aj manuálna práca na dvore, okolo domácnosti. Kontakt s prírodou je pre mňa veľmi povznášajúci. Vraj je to preto, že príroda je Božím dielom. Aj čítanie je pre mňa príjemný relax. 

6. Aké je Vaše obľúbené jedlo?

Nuž, nie som prieberčivý. Jem takmer všetko (okrem klincov ☺). Ľahšie by som vedel povedať, čo mi nechutí, resp. jem to bez pôžitku, napr. paprika alebo knedle. Inak obdivujem, ako sa dá zvyknúť si na chute. Je veľa takých potravín, ktoré som kedysi odmietal: cesnak, kôpor, kyslá kapusta, chren, olivový olej. A naopak, bridia sa mi také, čo som v minulosti obľuboval, napr. tzv. „farebné“ vody alebo pečivo so stuženým tukom...

7. Ako vyzerá Váš bežný deň?

Nedá sa povedať, že by sa všetky dni podobali. Program sa mi mení rôzne. Iste do môjho dňa patrí účasť na sv. omši, osobná modlitba, stravovanie, veľa telefonátov, mailová komunikácia, výjazdy mimo mesto, pracovné porady, spovedná služba, raz týždenne služba pri chorých v nemocnici, viackrát týždenne modlitbový verejný apel pred budovou, kde robia umelé potraty, návšteva a pomoc u mamy. Akosi stále viac si uvedomujem krátkosť času.

Ďakujeme otcovi Dušanovi za čas a ochotu odpovedať na naše otázky.☺

Natália Bartová

   Začiatkom apríla 2022 som bola s partiou z klubu na Festivale kávy, čaju a čokolády. Ide o najväčší festival kávy, čaju a čokolády na Slovensku. Minulý rok sa opäť uskutočnil po dvojročnej pandemickej prestávke. Festival sa konal od 8. do 9. apríla v Kunsthalle, teda v Hale umenia Košiciach. 

   Najprv sme sa električkou odviezli na Námestie Maratónu mieru. Odtiaľ sme prešli popri Mestskom parku do Kunsthalle. Pri vstupe sme dostali peknú plátennú tašku s logom festivalu a noviny, ktoré boli súčasťou vstupného. Vstupné pre ZŤP bolo so zľavou. Vstup a celá budova boli bezbariérové, takže všetko bolo dobre prístupné aj pre vozíčkarov.  

 Vošli sme dnu a pozreli sme sa, čo všetko tam majú. Ponuka bola naozaj pestrá. Bolo tam veľa vystavovateľov, ktorí pripravovali a ponúkali mnoho druhov kávy a čaju z rôznych kútov sveta. V ponuke boli napríklad aj sladké sirupy a čokoládové cukrovinky.

   Ochutnali sme výbornú kávu a skvelú horúcu čokoládu. Horúca čokoláda, ktorú predával pán v jednom stánku, mi chutila najviac. Dokonca sme ju od neho dostali zadarmo. Potom som si kúpila upražené kávové bôby a pomaly sme sa pobrali preč. Napokon sme si ešte vyšli do mesta, kde sme si v reštaurácii na obed kúpili pizzu.

   Všetkým, ktorí majú radi kvalitnú kávu, čaj alebo čokoládu vrelo odporúčam túto akciu osobne navštíviť. Koná sa aj tento rok a jej atmosféru sa oplatí zažiť na vlastnej koži. 

Natália Bartová

Zdroj fotografií:

https://www.kavacajcokolada.sk/#galeria

     S partiou z Detského klubu som 18. 10. 2022 išla vlakom na Štrbské Pleso. Ráno sme sa stretli na košickej železničnej stanici. Rýchlik prišiel včas a mal pripravenú aj plošinu pre vozičkárov. Tú pri nastupovaní využili traja vozičkári: ja, Maťko a Matúš. Cesta nám pri rozhovoroch a pozorovaní krajiny za oknom príjemne a rýchlo ubiehala. Vlak vyrazil z Košíc o 7:57 a cesta trvala asi dve hodinky. Potom sme vystúpili v Poprade, kde sme hodinu čakali na tatranskú električku.

   Tatranská električka, ktorá bola bezbariérová, nás vyviezla až na Štrbské Pleso. Tam sme sa išli najesť do reštaurácie. Keď sme sa všetci posilnili, rozdelili sme sa na skupiny podľa toho, kto chcel kam ísť. Jedna skupina sa išla prejsť okolo jazera a druhá skupina navštívila vyhliadkovú vežu.

   Ja som bola v skupine, ktorá sa šla pozrieť na Vežu snov. Veža snov je blízko jazera Štrbské pleso. Vstup do veže je bezbariérový, pretože až na vrchol vedie plošina. Po plošine, ktorá mierne stúpala, som sa s pomocou dostala až celkom nahor. Hore v strede veže som videla veľkú sieť, po ktorej sa dalo bezpečne chodiť. Počasie nám v ten deň prialo, takže sme odtiaľ mali výborný výhľad na Tatry. Bol to veľmi pekný pohľad. Príroda vo farbách jesene bola naozaj nádherná.

   Späť do Košíc sme sa vrátili okolo siedmej podvečer. Po celom dni sme boli unavení, ale aj veselí a plní nových zážitkov. Som veľmi rada, že som mohla ísť na tento výlet. A teším sa aj na ďalšie zaujímavé výlety, ktoré nás čakajú.

Natália Bartová

   Ráno 25. 6. sme sa vybrali do Talianska. Išla som s mamou, bratom a mojou asistentkou. Z Košíc sme vyrazili o siedmej. Cestovali sme autom cez Maďarsko a Slovinsko. Neboli žiadne kolóny, takže cesta nám rýchlo ubiehala. Na chvíľu sme si oddýchli, keď sme zastavili na pumpe v Slovinsku. Celkom sme si urobili dve prestávky. Do nášho kempu sme dorazili podvečer o piatej. Cesta z Košíc do Talianska nám trvala necelých 10 hodín. Ešte v ten podvečer sme sa kúpali v mori.

   Ubytovanie sme mali dopredu objednané. Bývali sme v bezbariérovej chatke v kempingovom areáli Camping Union Lido. Bezbariérový bol celý areál. Počas nášho pobytu sme nemali v ceste žiadne schody alebo prekážku. Tento kemp odporúčam každému vozíčkarovi.

   Po dlhej ceste sme si oddýchli a potom sme išli na veľmi dobrú večeru. Keďže sme nemali zabezpečenú polpenziu, jedlo sme si niekedy varili sami. Inokedy sme sa išli najesť do reštaurácie. Po večeri sme si zvykli dať zmrzku v reštaurácii, kde bola veľká čokoládová fontána. Počas večerných  prechádzok  sme sa išli najesť  vždy do inej reštaurácie s výhľadom na more.

   Na druhý deň sme všetci išli plávať do bazéna. Mali sme na výber z viacerých bazénov. Bazény nemali chybu. Celé okolie bolo bezbariérové. Okolo bazénov bol biely piesok, aj dno bolo pieskové. Vstup do bazénov bol výborný. V bazéne sme cvičili s animátormi. Mali pre nás pripravený zaujímavý program. Denne som pol hodinku cvičila pri bazéne. Bola to skvelá zábava.

   Napoludnie sme sa vrátili do chatky, kde sme sa naobedovali. Poobede sme si zaplávali v mori. Pláž bola čistá a upravená s dostatkom miesta pre každého. Prístup do mora bol úžasný. Betónové platne siahali takmer až ku vode. More bolo dosť hlboké už pri vstupe. Voda bola príjemne teplá. Vedela som v nej stráviť aj viac ako hodinu. Po kúpaní v mori sme sa osprchovali, aby sme sa zbavili soli. Potom sme znovu išli plávať do bazéna. Takto sme to robili každý deň.

   Uprostred týždňa sme išli na výlet do Benátok. Najprv sme zaparkovali auto v podzemnej garáži. Potom sme šli pešo na Námestie sv. Marka, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na mesto. Bolo tam veľa ľudí, mnohí kŕmili holuby, niektorí sa vozili na gondolách. Prišli sme až ku gondolám v prístave. Benátske uličky boli čarovné, ale prostredie nebolo prispôsobené vozičkárom. Bolo tam veľa mostov a schodov, cez ktoré som prešla s pomocou mojej osobnej asistentky Danky a môjho brata Mareka. Prešli sme spolu cez desať schodísk. Naspäť sme išli vodným autobusom s bezbariérovým prístupom. Pri cestovaní bolo ale povinné mať respirátor. Táto možnosť dopravy je vhodná pri pohybe vozíčkara po Benátkach.

   Počas celého pobytu sa o mňa starala moja osobná asistentka, bez ktorej by sme túto cestu nezvládli. Veľmi mi pomáhal aj môj brat Marek. Ďakujem môjmu bratovi, mame a asistentke za peknú dovolenku. Do Talianska by som sa veľmi rada ešte niekedy vrátila.

Natália Bartová

V Košiciach nie sú akvaparky len kúpaliská, ktoré sú otvorené od konca júna do augusta, alebo podľa počasia, a to je veľká škoda. Keď je vonku horúco, tak je menej príležitostí na osvieženie. Na Slovensku sú akvaparky, ale len v Poprade, Liptovskom Mikuláši a ďalej od Košíc. Keď chcete navštíviť akvapark, tak musíte ísť napríklad do Vrbového, Tatralandie alebo niekde inde.

 Ja chodím do Vrbového alebo do Tatralandie. Vrbové je pri Kežmarku a Tatralandia je pri Liptovskom Mikuláši. V Tatralandii je podľa mňa luxus, pretože je tam veľa toboganov pre deti, preto sú tam vyššie ceny. Majú tam rôzne procedúry, videla som napríklad procedúru, kde rybičky okusujú odumretú pokožku. :-) V Tatralandii je termálna voda, no tobogany nie sú prístupné pre vozičkárov. Keď chce vozičkár vojsť do bazénu,  môže požiadať o plošinu do vody. 

Majú tam aj vodný bar, kde sa dá kúpiť drink. Vnútorné bazény sú otvorené po celý rok.  Vonkajšie tiež, no len tie, v ktorých je teplá termálna voda. Ostatné vonkajšie bazény sú v zime zatvorené. Vo Vrbove je málo toboganov, sú tam vnútorné aj vonkajšie bazény a voda je tam tiež termálna. Je super, že v bazénoch s termálnou vodou sa môžete zohriať aj v zime. Ponúkajú tam aj thajskú masáž. Viac sa mi páči v Tatralandii, pretože je tam viac atrakcií ako vo Vrbove. Niektoré akvaparky (vrátane Tatralandie a Vrbova pozn. red.) ponúkajú aj bezbariérové ubytovanie pre vozičkárov.

Natália Bartová

Dňa 24. 9. 2021 sme išli do Ždiaru, kde sme boli ubytovaní. Po raňajkách sme sa vybrali do Bachledovej doliny. Najprv sme sa vyviezli lanovkou a potom sme sa išli prejsť. Dostali sme sa na Chodník korunami stromov. Chodník bol bezbariérový. Prešli sme celý chodník a na každom úseku boli nejaké symboly, ktoré niečo naznačovali. Na konci chodníka bola vyhliadková veža. Hore na vrchu veže bola sieť, ktorá vyzerala ako pavučina a dalo sa po nej chodiť.

Potom sme išli do reštiky, kde sme si dali dobrý obed. Išli sme aj do Poľska, do mesta Zakopané. Bolo tam malé trhovisko, kde trhovníci predávali drobnosti aj jedlo. Prešli sme sa aj po prvom poschodí, kde sme sa dostali výťahom. Cestou späť sme išli do Ždiaru, kde sme boli ubytovaní a mali sme večeru.

Po raňajkách sme sa zbalili a išli sme na Pieniny, kde sme sa plavili po Dunajci. Plavili sme sa hodinu a pol. V jednej plti nás bolo 22 a dvaja pltníci. Bolo nám dobre a veselo. Splavovali sme Dunajec a pltníci nám rozprávali zaujímavé historky. Hovorili nám o histórii Červeného Kláštora, splavovaní Dunajca, o mníškach atď. Plavili sme sa aj neďaleko miesta, kde sa takmer utopil reportér Jožo Kubáni.

Ďakujem za tento výlet môjmu bratovi.

Natália Bártová

Keďže je taká doba aká je, tak som sa rozhodla, že sa dám zaočkovať. Predtým, dokiaľ  nevymysleli očkovaciu vakcínu, som sa chodila občas testovať. Na očkovaní som bola 17.4. na ulici Ostrovského v budove strednej odbornej školy.  Pre vozičkárov bol zaistený prístup po rampe, no na parkovisku chýbalo označené miesto pre vozičkárov. Bolo tam veľa ľudí, ale nás pustili dnu SBSkári a ukázali nám, kde máme isť. Pri vchode bol stolík a pracovníci, ktorí sa nás pýtali, na kedy sme objednaní a ďalšie veci.

Museli sme sa premiestniť do druhej miestnosti, kde boli páskami označené rady a tam nás navigovali pracovníci, kam máme ísť. Tiež tam odo mňa pýtali občiansky preukaz a kartu poistenca. Bola som tam s mojím bratom. Musela som podpísať papier o tom, že ma zaočkujú. Pýtali sa ma na zdravotný stav, napr. či nemám epileptické záchvaty a podobné veci. Potom som šla do kabínky, kde mi pichli očkovaciu látku. Necítila som skoro nič, len akoby ma pichla včela.

Potom som musela počkať asi 15-20 minút, či sa neprejaví nejaká reakcia. Ja som sa po očkovaní cítila dobre, takže sme išli domov. Bola som prekvapená, pretože som dostala malé darčeky, odznak s textom „Som zaočkovaný“, pero aj nejaké noviny. Je super, že mám za sebou prvú dávku vakcíny. Na druhú pôjdem po nejakom čase. Som rada, že som zaočkovaná, pretože mám menšie riziko, že sa nakazím koronou.

Natália Bartová

Keď som videla na internete, že je  taká novinka, že sa môžeš na testovanie registrovať online,  chcela som to vyskúšať.

Je potrebné ísť na stránku https://korona.kosice.sk/ . Najprv je potrebné zadať telefónne  číslo a zaškrtnúť/ potvrdiť, že nie som robot. Potom  príde  kód v sms, a potom sa môžem registrovať. Musím napísať svoje údaje: adresu, rodné číslo atď.. a odoslať to. Potom sa  môžem ísť testovať na hociktoré odberne miesto.

 Ja som bola u nás, v Krásnej. Keďže som na vozíku, nemusela som dlho čakať, zobrali ma hneď. A aký je to pocit? Je to ako škrabanie  špáradlom v nose. Bolo to nepríjemné, ale som to vydržala. Prvýkrát som bola na testy v novembri. Miestny úrad v Krásnej ma síce aj rampu, ale testovali ma vonku. Čakajúci ľudia boli rozdelení na dve skupiny A a B. Tých, ktorí boli zaregistrovaní, zobrali skôr. Boli dva samostatné vchody pre každú skupinu.

Na výsledok som, ak som chcela, musela čakať 15 minút, no prišiel mi aj do smsky. Vozíčkari sa vraj nemuseli dávať testovať. Ja som sa bola otestovať preto, že som chcela vyskúšať tento nový spôsob. Keby sa nedalo registrovať online, asi by som nešla, pretože tam býva veľa ľudí.

Natália Bartová