Lamačské chvály (v súčasnosti Lámačské chvály pozn. red.) sú slovenská skupina. Hrajú chválovú hudbu. Pesničkami chvália Boha a ďakujú Mu za všetko. Členovia skupiny sú z Bratislavy, z Lamača. Viackrát som ich počul hrať naživo. V novembri som bol na ich koncerte v Košiciach. Hrali vo Veritase (dominikánske kultúrne centrum pozn. red.). Koncert bol spojený s modlitbou. Hrali aj moju obľúbenú pesničku Pán je môj pastier. Ľudia spievali, tlieskali a chválili Boha. Pridal som sa k nim. Bolo to veľmi pekné. Po koncerte som sa odfotil s Braňom Letkom. On založil Lamačské chvály. V skupine spieva aj hrá na gitare. Bol dobrý a milý. Dokonca som od neho dostal aj nové CD-čko. Sú na ňom pesničky, ktoré nahral s deťmi.

Som veľmi rád, že som tam bol a s stretol sa s ním. S Braňom Letkom som urobil aj krátky rozhovor. 

(Prepis rozhovoru nášho redaktora Ľubomíra s lídrom Lámačských chvál Braňom Letkom uvádzame nižšie. ☺ pozn. red.)

Ľubo Hampachel: Od koľkých rokov si sa stal spevákom?

Braňo Letko: Keď som bol úplne maličký chlapec, mal som šesť rokov, spieval som tak zle, že moji rodičia nevedeli, že spievam Prší, prší. A keďže boli v Lúčnici, boli z toho veľmi smutní. Potom ma zobrali do kostola, kde som miništroval a kde spievala omšová kapela. Boli tam mladí a spieval som do takého repráku. Takže sa mi hlas aj hudobný sluch nejako upravili a začal som spievať s nimi. Čiže od nejakých ôsmich rokov sa to už dalo počúvať. Dovtedy to bolo ... zlé.  (smiech)

Ľubo Hampachel: Aké obľúbené jedlo máš najradšej?

Braňo Letko: Jedlo?

Ľubo Hampachel: Hej.

Braňo Letko: Špagety.

Ľubo Hampachel: Koľko máš rokov?

Braňo Letko: Päťdesiat jedna.

Ľubo Hampachel: Myslíš, že vyhráme v hokeji nad Novými Zámkami?

Braňo Letko: Jéj, tak to by vedel Kubo (Jakub Krátky, bubeník Lámačských chvál pozn. red.). On je hokejista. Ja skôr viem o bicyklovaní. (smiech)

Ľubo Hampachel: Ďakujem.

Braňo Letko: Dobre? Taký krátky rozhovor? Dobre, teším sa, Ľubko. Ďakujem Ti aj ja. Utekám sa baliť, dobre? Rob ďalej rozhovory. To sa mi páči, že robíš také veci. ☺

Ľubomír Hampachel

Zdroj titulnej fotografie: 

FB stránka Lámačské chvály – LCH LIVE

https://www.facebook.com/photo?fbid=685185659845335&set=pcb.685185733178661

       Koncom júna som išiel na dovolenku do Nízkych Tatier. Cestoval som s mamou a s partiou z klubu dôchodcov. Bolo nám spolu veselo. O siedmej ráno sme nastúpili do vlaku. Odviezol nás z Košíc do Liptovského Mikuláša. Z Lipovského Mikuláša sme sa odviezli autobusom do Demänovskej doliny. Bývali sme v Hoteli Relax (Relax Hotel FIM pozn. red.), kde sme mali raňajky, obed aj večeru. V hoteli bola reštaurácia s terasou. Ráno a večer boli švédske stoly. Jedlo mi veľmi chutilo. Dal som si tam aj dobré pivo. 

  Mal som aj rehabku, ktorú mi predpísal lekár. V hotelovom wellness bol bazén, vírivka a sauna. Do sauny som nešiel, ale mal som elektro (elektoliečbu pozn. red.) a teplé zábaly. Najviac sa mi páčila vodná masáž vo vírivke.

   Príroda je tam veľmi pekná. Hneď oproti hotelu tečie riečka Demänovka. Neďaleko je aj Demänovská jaskyňa slobody, ale tam som nebol, lebo vstupné bolo drahé. Každý deň sme sa prechádzali po okolí. Na prechádzkach som natáčal krátke videá. Urobil som aj veľa fotiek. 

(Tie najkrajšie autor vybral do tohto článku. :-) pozn. red.)

   Na letnú dovolenku do Demänovskej doliny chodíme s mamkou každý rok. Aj teraz sme si super oddýchli. Boli sme tam týždeň a o rok chceme ísť zas. Keď si tiež chcete oddýchnuť, poďte sa tam pozrieť.

Ľubomír Hampachel