Kristína Kocúrová

Pred nedávnom som dočítala knihu, ktorá ma veľmi oslovila. Bola to kniha Ako sa zbaviť plastov od riaditeľa organizácie Greenpeace pre otázky oceánov Willa McCalluma. Už počas čítania som si začala uvedomovať, že napriek tomu, že vo svojom živote sa snažím poctivo separovať, nestačí len to, a o veľa skutočnostiach okolo plastov ešte netuším. A keďže si tieto informácie, ktoré považujem za veľmi zaujímavé a dôležité, nechcem nechať len pre seba, chcem toto posolstvo šíriť ďalej. Rada by som sa preto, milí čitateľ Klubčíka, podelila o postrehy z knihy s tebou.

Téma plasty je v dnešnej dobe veľmi populárna. Vo svojom okolí vnímam stále viac a viac, ako sa ľudia ,,konečne zobudili,, a začínajú si uvedomovať, aký majú dopad na planétu plasty. Chvályhodné je ale to, že problematiku plastov si neosvojujú len ľudia ako jednotlivci, ale aj rôzne organizácie a veľké množstvo potravinových reťazcov. Postupne robia opatrenia, aby vo svojich produktoch obmedzili výskyt plastov. Určite si sa stretol už s tým, že obchody postupne neposkytujú pri nákupe tovarov plastové tašky ako kedysi. Ak aj sú dostupné, tak už len za poplatok. Druhým pozitívnym príkladom je to, že rôzne podniky a reštaurácie dokonca obmedzili počet umelých slamiek a nahradili ich buď papierovými, alebo dokonca jedlými.

Autor knihy opisuje, ako plasty postupne, ale zároveň veľmi nebezpečne znečisťujú a ohrozujú oceány a živočíchy, ktoré sú ich domovom. Možno aj ty poznáš dokumentaristu Davida Attenborougha a jeho sériu dokumentov Modrá planéta. Tieto dokumenty videli desiatky miliónov ľudí po celom svete. V jednom diely divákov a aj mňa šokoval pohľad na to, ako albatros kŕmi svoje mláďa kúsočkami umelej hmoty v domnienke, že je to jedlo. V súvislosti s tým, aký dopad má plastové znečistenie na životné prostredie a ako predchádzať tomu, aby to bolo stále horšie a horšie, je veda zatiaľ ešte v plienkach. Čím viac si budeme uvedomovať rozsah problému, tým môžeme mať silnejšiu túžbu konať proti tomu. Môžeme to skúsiť napríklad pri častom používaní jednorazových plastov. Sú to tie, ktoré sa po jednom použití vyhodia. Ich rozpad a rozklad trvá pritom celé stáročia. Medzi ne patria napríklad igelitky, vrecúška, slamky, poháre na kávu, vlhčené obrúsky... Tieto veci samo o sebe nie sú zlé. Sú lacné, tvárne a v zdravotníckom svete môžu byť aj užitočné, no my sme si vytvorili kultúru zbaviť sa ich po jednom použití. Autor Will McCallum upozorňuje na to, že pre svetové oceány predstavujú čoraz väčší problém. My ako jednotlivci však na to môžeme mať, či už doma alebo vo svojom okolí, najväčší vplyv.

 

Pre ľudí s problémami v oblasti mobility sú však plasty ako slamky na pitie nevyhnutné. Niektorí naši členovia Partie z DK tiež vo zvýšenej miere využívajú slamky. Preto skôr, než na niekoho ukážeme prstom, mali by sme sa najprv snažiť pochopiť individuálne okolnosti. Tieto okolnosti by však firmy a ani vlády nemali využívať ako výhovorku na to, aby nekonali, alebo aby upustili od vhodných alternatív.

McCallum s kolegami na palube grínpisáckeho ľadoborca Arctic Sunrise objavili predmet, ktorý bol tvrdý, krikľavoružový s vrúbkovanými okrajmi. Nebol prírodného pôvodu. Našli prvú plastovú časticu v nedotknutých antarktických vodách. Výsledky výskumov ukázali, že vo vodách vzdialených stovky kilometrov od stálych ľudských obydlí našli dva plastové úlomky. Lode spoločnosti Greenpeace testujú oceány na prítomnosť plastov už od polovice 90. rokov. Prítomnosť plastov sa v sieťach zvyšuje vo všetkých oceánoch, kde sú lode. Ak to počasie a ľad dovolia, Geenpeace testuje vodu na výskyt plastov za pomoci veľmi jemnej vlečnej siete s približne metrovým ústím. Sieť sa podobá na morského živočícha Raju obrovskú. Plasty sa našli takmer všade, kde sa robili sondy, od zamrznutej arktickej tundry až po najhlbšie oceánske priekopy. My síce žijeme v úplne odlišných podmienkach, kde nemáme možnosť priblížiť sa k moru a oceánu, no je dobré si uvedomovať, že sú veľkou súčasťou našej planéty, a že sa vo veľkej miere cez aktívnych ľudí robia rôzne opatrenia na ich záchranu.

Na to, aby sme prišli k tomuto desivému záveru, sa nemusíme vydať až do Antarktídy. Plasty sa vkradli na všetky naše obľúbené miesta v prírode. Aj ty si si určite už všimol pri prechádzke v lese alebo popri rieke, že sa to nezaobíde bez toho, že by ti pohľad nepadol na nejaký plastový predmet. Pokračovať takýmto spôsobom ďalej je neudržateľné, pretože nasledujúcim generáciám odovzdávame svet, v ktorom možno do roku 2050 plasty v oceáne prevážia ryby. Je potrebné, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, či už doma, v klube alebo v okolí svojho bydliska. Problematika znečistenia plastmi sa týka nás všetkých. Nesieme zaň zodpovednosť ako jednotlivci, tak aj celý kolektív. Ako jednotlivci vieme zmeniť náš prístup a správanie sa, obmedziť používanie plastov a tak prispieť malou čiastkou k zníženiu ich množstva vo svete. Naše konanie bude mať omnoho väčší vplyv, ak o svojom myšlienkovom nastavení alebo aktivitách, ktoré praktizujeme doma, budeme rozprávať s priateľmi, alebo sa o ne podelíme na sociálnych sieťach. Tam sa vieme naraz prihovoriť veľkému počtu ľudí.

 

Ak si v čítaní príspevku došiel až tu, nesmierne ma to teší, lebo je to znak toho, že ťa táto téma oslovila. Na záver ti ponúkam v skratke:

4 KROKY, AKO SA ZBAVIŤ PLASTOV

1. Choď na nákup vecí, ktoré budeš potrebovať na život bez plastov. K základným veciam patrí vkusná fľaša na vodu miesto kúpy vody v plastovej fľaši, opakovane použiteľný pohár na kávu, plátenná taška na nákupy, obedár a niekoľko nádob či dóz na skladovanie potravín.

2. ,,Plastové upratovanie,, v kúpeľni, spálni a v kuchyni. Skontroluj si zloženie kozmetických výrobkov, ktoré používaš, či neobsahujú mikročiastočky, zbav sa umelohmotných príborov, riadu a slamiek, ak ich nemusíš nutne využívať kvôli obmedzenej mobilite.

3. Informuj okolie a blízkych o tom, ako by sa mali zbaviť plastov. Určite aj ty si radšej vezmeš k srdcu radu od priateľov a rodiny, než keď ju nájdeš v knihe, televízií alebo si ju prečítaš na internete. Život bez plastov nemusí byť taký zlý. Je ľahší, než si myslíme a každá snaha sa počíta.

4. Urob si plán, v ktorom nebudú figurovať plasty. Život bez plastov nemusí byť hneď jednoduchý a vyžaduje si plánovanie. Pouvažuj, ktoré obchody v tvojom okolí už využívajú menej plastov. Nie je v okolí nejaký zelovoc, kde ti dovolia zabaliť si ovocie alebo zeleninu podľa teba? Navštevuješ rád fastfoody? Nechcel by si si do klubu radšej doniesť nachystaný obed z domu ako si ho objednávať cez donášku, kde je každé jedlo zabalené samostatne v plastovom obale? :)

Ak ťa tento článok natoľko zaujal, že by si si o tejto téme prečítal viac, v ďalšom článku sa zameriam na stručné dejiny boja proti plastom.

 

Použitá literatúra:

Will  McCallum, Ako sa zbaviť plastov (2019)

Zdroje obrázkov:  

https://tech.sme.sk/c/20079544/do-roku-2050-bude-v-mori-viac-plastu-ako-ryb.html (obr. korytnačka)

https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104188/v-tichom-oceane-onedlho--spustia-system-na-likvidaciu-plastoveho-odpadu.aspx (obr. fľaše v oceáne)

 https://fitshaker.sk/10-sposobov-ako-pomozes-zachranit-planetu-zem/ (obr. zem a srdce)

 

 

Kristína Kocúrová


Určite sa nám už aspoň raz stalo, že sme počuli niekoho povedať vetu: ,,Všetko sa raz každému vráti.“ Možno o nej zvykneme uvažovať len negatívne, s tým, že každého z nás doženú jeho prešľapy a zlé úmysly, no týka sa aj dobrých vecí. Každým nesebeckým skutkom, ktorý konáme bez toho, aby sme  očakávali odmeny, vytvárame priestor pre odmeny.

Môžeme napríklad náhodne konať láskavé skutky medzi priateľmi, známymi či dokonca cudzími ľuďmi, aby sme zlepšili kvalitu ich života, a nečakať alebo nevyhľadávať pritom odmenu alebo chválu. Venujme svoj čas tomu, že budeme bojovať za správnu vec, venujme niekomu dar. Bez ohľadu na to, v akej sme situácii, vždy sa nájde niekto ešte menej šťastný. Vždy si teda môžeme nájsť spôsob, ako obetovať svoj čas, talent alebo peniaze na pomoc ostatným. Existujú však aj iné spôsoby ako slúžiť ostatným. Tieto situácie si nevyžadujú obetovanie času, talentu a peňazí. Už aj samotné pozorné počúvanie bez posudzovania predstavuje nesebecký postoj k službe ostatným. Ak si dáme záležať na tom, že nebudeme počas rozhovoru ponúkať svoj názor, kým nás oň niekto nepožiada, budeme praktizovať život v súlade so svojím prostredím. Keď sme v súlade s prítomným okamihom, neupíname sa k minulosti ani nešpekulujeme a nefantazírujeme o budúcnosti, sme nápomocní sami sebe a všetkým ostatným.

            Základné a jednoduché pravidlo pomoci v akejkoľvek oblasti je také, že ak dávame, budeme stále mať. Dávanie samého seba, bez zamerania na samého seba, otvára nový priestor a nové príležitosti.

Kristína Kocúrová


V mojich motivačných článkoch by som rada pokračovala aj v tomto roku. Verím, že vás aj tento môj prvý tohtoročný príspevok osloví a namotivuje zamyslieť sa. J Porozprávam o tom, ako môžeme sami nadobudnúť hlbokú vďačnosť.

Keby sme si spočítali všetky okamihy, kedy sme si počas jedného dňa pomysleli alebo povedali niečo negatívne, boli by sme asi prekvapení. Myšlienkové vzorce, či už pozitívne alebo negatívne, fungujú rovnako ako nejaký magnet. Podvedomie nedokáže rozlišovať medzi jednotlivými formami. Jednoducho všetko prijíma. Ak budeme napríklad silno pripútaní k niečomu, čo nám v živote chýba, život nám prinesie len viac nedostatku. Ak sa sťažujeme, len čo ráno otvoríme oči, môžeme si byť istí, že budeme do všetkých zvyčajných aktivít, ktoré máme počas dňa, priťahovať nie práve najpríjemnejšie zážitky.

Aby sme toto všetko mohli otočiť, nájdime si každý deň chvíľku, počas ktorej pouvažujeme nad všetkým, čo hrá v náš prospech. Môžu to byť už len také jednoduché veci ako napríklad to, že začneme deň s vedomím, že vonku svieti slnko a nič nás nebolí ani netrápi. Poďakujme Bohu za svojich priateľov, rodinu a domov, do ktorého sa s radosťou vraciame po celom dni. Ak si takéto okamihy vďačnosti zapíšeme do mysle, naše myšlienky budú ešte mocnejšie. Onedlho uvidíme, že počas celého dňa nás sprevádzajú jednoduché požehnania bez toho, že by sme museli na ne vynakladať nejakú veľkú námahu. Predstavme si, že by sme mohli prevziať aktívnu úlohu pri vytváraní pozitívnych zážitkov tým, že by sme takto upravili svoj prístup k životu. J J

 

Život napodobňuje prírodu spôsobom, ktorý sa podobá ,,tancu stromov“. Vždy, keď fúka vietor, stromy sa nebadane kolíšu dopredu a dozadu. Podľa smeru prúdenia vzduchu. Tieto kolísania sa dopĺňajú a žiaden zo smerov, či už dopredu alebo dozadu, sa nepovažuje za dobrý alebo zlý. Niekedy môže nastať extrém, napr. keď sa vietor veľmi zosilní a výsledkom je víchrica. Pri každom rozruchu sa zároveň objavujú nové príležitosti. Aj tie najťažšie situácie v našom živote sú vždy iba dôsledkom prílivu alebo odlivu života. Zároveň nám tieto situácie ponúkajú šancu rásť a vyvíjať sa.  Ak toto dokážeme oceniť, budeme sa vedieť prispôsobiť a poradiť si v každej skúške. J

 Kristína Kocúrová

obr. zdroj: internet


Noc úsmevov

V kategorii - Zažili sme december 15 2017

 

Noc úsmevov 

V tretí novembrový podvečer sa do priestorov reštaurácie Rubín v košickej mestskej časti Košice-Krásna schádzali ľudia zo širokého okolia na udalosť roka. Konal sa tam 11. výnimočný ples Občianskeho združenia Usmej sa na mňa.

KOŠICE 18.11.2017

 

Tanec je úžasným prostriedkom vyjadrenia emócií. Tie inšpirujú pohyby robiť ho krásnym. V duchu úprimných emócií sa niesol celý večer 11. ročníka plesu s názvom Usmej sa na mňa. Plesalo sa nielen v dušiach, ale aj na tanečnom parkete. A to bez rozdielu a predsudkov.                                                                                                                                                                                                                                          

Na parkete sa búrali bariéry. Stretli sa na ňom totiž výnimoční ľudia so svojimi rodinnými príslušníkmi, priateľmi a tými, ktorí nehľadia na rôzne druhy postihnutia, či je to sluchové, zrakové, mentálne alebo telesné. Veľká túžba po zábave a nefalšovanej radosti dávala celému večeru punc príjemnej atmosféry.

Úvod večera patril priateľovi združenia, Miguelovi Angelovi Quezadovi. Prítomných pozval na tanečný parket a roztancoval ich latinskoamerickými rytmami. Zabávajúcich tak pripravil na dlhý tanečný večer. Súčasťou úvodného kultúrneho programu bola aj salsa v podaní profesionálnych tanečníc z Prešova a orientálne tanečnice zo skupiny Sheherezáda. Ich pestré a dlhé stuhy sa niesli v danom momente celým parketom. Svojou hudbou prispela k nezabudnuteľnej tanečnej nálade aj osvedčená kapela Maršal, ktorá hrala a spievala hity patriace k už tradičnej zábave.

 

O svoje pocity sa podelila Mária, dobrovoľníčka Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach: ,,Cítila som sa na plese veľmi príjemne, ľudsky. Tento ples bol pre mňa vôbec druhým plesom v živote. Vyzeralo to ako na malej svadbe. Obdivovala som rovnocennosť ľudskej bytosti. V mikrosvete sme tu boli všetci na jednej lodi. Nikto nebol snobský. Každý z nás bol sám sebou a nepozeral sa na druhého s predsudkami, aj keď viacerí mali nejaké postihnutie, či už viditelné, alebo skryté hlboho v srdci.“

 

Všetkých prítomných už každoročne teší bohatá tombola, ktorá pozostáva z hodnotných cien. Toho roku boli do tomboly venované sponzorské drobnosti a ručne robené darčeky, ale aj elektronika a darčekové poukážky. Hlavnou cenou bol televízor od primátora Košíc Richarda Rašiho, druhá a tretia cena kávovar od Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Košice a od firmy Klimatech. ,,Najviac ma pobavila cena útechy, ktorú som vyhrala. Boli to dve malé klobásky,“ :) :D s úsmevom spomína na tombolu osobná asistentka mladého muža na invalidnom vozíku, Denisa. 


Občianske združenie Usmej sa na mňa sa zasadzujeme o integráciu sluchovo, zrakovo, mentálne a telesne postihnutých detí a mládeže do spoločnosti. Učí ich využívať tie schopnosti, ktoré majú a pomáha im spoznávať okolitý svet. Organizáciou rôznych športových a kultúrnych podujatí vytvára združenie príležitosti, cez ktoré spoznávajú bežné radosti zdravých detí. Združenie poskytuje pomocnú ruku aj rodičom. Informovaním verejnosti láme bariéry medzi zdravými a výnimočnými. 

__

Kristína Kocúrová



 

 

Ľudia, udalosti, situácie, ale aj skúsenosti, ktoré nás v živote stretávajú, nikdy neprichádzajú náhodne. Sú to akési spojenia, ktoré majú nášmu vedomiu odovzdať istý odkaz alebo nás podrobiť skúške. Keď to pochopíme, môžeme privítať každú udalosť bez strachu, napätia, hnevu či obviňovania. Na našej ceste nás posúva neviditeľná pomáhajúca ruka J, ktorá nám prináša skúsenosti. Tie nám upevňujú charakter. Je nevyhnutné, aby sme dôverovali v to, že sme presne tam, kde máme byť v danom okamihu. Všetko sa môžeme naučiť prijímať ako dar. Či dostaneme len tak od niekoho kyticu kvetov alebo defekt uprostred rušnej premávky, alebo niečo iné. Defekt na aute je moja nedávna skúsenosť. J J

            Ako môže byť defekt darom, obzvlášť vtedy, keď sa niekde ponáhľame a máme prísť včas? Niečo také sa môže javiť ako nejaká vážna zápletka, vymyslená presne na nás, ktorej cieľom je spomaliť nás. Takéto veci sa ale dejú každému z nás. Ja som mala tú česť pomerne nedávno. Autom som išla do roboty a pri parkovaní pred DK som zrazu počula, ako mi klesá koleso a pneumatika vydáva zvláštne zvuky. Vyšla som von z auta a koleso už ležalo sfúknuté na zemi. Zachytila som ostrý roh obrubníka a defekt bol na svete. V minulosti by som bola z takejto situácie nahnevaná a začala by som si namýšľať, že sa proti mne spriahol celý vesmír. Hovorila by som si: ,, Prečo ja?“. Uvedomila som si, že tento defekt bol svojím spôsobom dar. Všetko sa mi podarilo dať do poriadku rýchlo, s nulovou ujmou na mojom zdraví a na stave auta. J

Dar to bol v tom, že som dospela k poznaniu, že na parkovisku pred zariadením si mám dávať vždy pozor, lebo obrubníky majú ostré hrany. Neskôr som zistila, že som nebola jediná, ale stáva sa to na tom mieste aj iným a opakovane. Bez tejto príučky som mohla zažiť defekt v hustej premávke alebo v neznámej časti mesta, kde by som nemala v krátkej dobe poskytnutú pomoc ako pred DK.

O čo jednoduchší by som mala život, keby som venovala pozornosť všetkým zrnkám múdrosti, ktoré sa skrývajú vo všedných udalostiach každého dňa.

            Keď sa dobrým ľuďom dejú zlé veci, je pochopiteľné, že sa cítia byť obeťami. Väčšina ľudí dokáže jasne rozlišovať medzi dobrom a zlom, a keď sa napriek ich usilovnosti a dôkladnosti situácia vyvŕbi v ich neprospech, sú zaskočení. Keď sa dostaneme do kontaktu s ľuďmi, ktorí majú sebavedomie na rozdávanie a nerobí im problém podraziť niekoho, len aby dostali to, na čo majú podľa ich názoru výlučné právo, sme šokovaní. Aj keď ide o takú banalitu, ako predbehnúť sa pri čakaní v rade, prijať takúto nevychovanosť ako dar, môže byť dosť ťažké. Poučenie z tejto situácie môže byť jednoduché: niektorí ľudia majú oprávnene či neoprávnene pocit, že ich čas je vzácnejší ako čas ostatných. A keď je tá ,,zlá vec“ oveľa horšia ako obyčajný defekt na aute, ak sa spýtate, prečo sa táto konkrétna situácia deje pre vás, dostanete úplne inú odpoveď, ako keby ste sa pýtali, prečo sa deje vám.

         V každom prípade si namiesto otázky: ,,Prečo sa to stalo práve mne?“ položme otázku: ,,Prečo sa to stalo pre mňa?“ Keď si danú situáciu zasadíme do iného rámca, čím prejdeme od otázky, zvaľujúcej vinu na niekoho alebo niečo mimo nás, k otázke, ktorá sa snaží prehĺbiť naše porozumenie, začne sa naše pátranie po príčinách posúvať úplne novým smerom. Naša myseľ začne okamžite a bez ohľadu na to, aká je skľučujúca naša situácia, hľadať východisko a urýchli tak postup smerom k produktívnejšej budúcnosti. Časom pochopíme, prečo bola daná udalosť alebo situácia potrebná, aby nás priviedla na novú úroveň uvedomelosti. Ako mňa naučil obyčajný defekt chápať inak situácie. J Preto sa snažme všetko, čo sa nám v živote udeje, či už negatívne alebo pozitívne, chápať ako dar, ktorý nás posúva dopredu a učí nás rásť.

 


Nehľadá výhovorky

Je športovcom a horolezcom. Láme rekordy. Chvália ho také osobnosti, akými sú Arnold Schwarzenegger a Wayne Gretzky. No nemá žiadnu končatinu – Kyle Maynard.

Kyle Maynard je 28 ročný mladý muž. Narodil sa s poruchou známou ako kongenitálna amputácia. Ide o chýbajúce alebo neúplné končatiny už po narodení. Pri jeho narodení lekári rodičom tvrdili, že ich syn nikdy nebude žiť plnohodnotný život a potrebná bude celoživotná špeciálna starostlivosť. No rodičia zaujali úžasný postoj. Rozhodli sa, že sa k svojmu synovi budú správať tak, akoby žiaden hendikep nemal. Nebolo jednoduché, kým si Kyle našiel svoj správny spôsob, ako robiť veci tak, ako jeho rovesníci. Rodičia mu stále vštepovali myšlienku, že svet sa nebude prispôsobovať jemu. Vždy sa musel on naplno prispôsobovať svojim potrebám. Celý život si musel hľadať spôsoby, ako získať vlastným úsilím to, čo chcel. Postupne sa naučil vykonávať bežné úkony. Ostatným deťom to trvalo chvíľu, no jemu aj niekoľko rokov. Na škole sa začal venovať aj športu. Zo začiatku vždy prehrával. Každá prehra ho veľmi mrzela, no nevzdával sa a nepoddal sa smútku. Dnes je Kyle šampión vo wrestlingu, skáče s padákom a pokoril dva štíty dvoch kontinentov – Kilimandžáro v Afrike a Aconcaguu v Južnej Amerike.  Na Kilimandžáro liezol pod heslom ,,nájdi si svoj vrchol a vylezieme naň spolu“. Jeho hrdinskú cestu sledovali televízne štáby. Na Kilimandžáro vyliezol totiž po štyroch a bez protéz.

Keď si tento výkon zopakoval na Aconcague v roku 2016, za ambasádora si ho zvolila veľká športová firma. Kyle sa začal venovať aj crossfitu. Crossfit je jeden z nejefektívnejších tréningov. V dnešnej dobe je už neodmysliteľnou súčasťou tréningov profesionálnych zápasníkov. Kyle si založil aj vlastnú sieť telocviční. Všetky úspechy dokázal vďaka silnej vôli a chuti do života. Jeho cieľom je vždy neľutovať sa. Každý má nejaký hendikep, niektoré dokonca nie sú ani viditeľné. Záleží len na tom, ako veľmi si pustíte tieto nevýhody do života. Svoje ťažké životné okolnosti sa nesnaží za každú cenu  udržať v tajnosti. O svojom životnom štýle a prístupe k športu vydal dokonca aj knihu s príznačným názvom Bez výhovoriek. Hoci od vydania knihy uplynulo už 12 rokov, o knihu je stále veľký záujem. O jeho živote je aj natočený film s názvom Výzva do boja. Kyle je jeden z mnohých osobností, ktoré nás môžu motivovať. Dáva príklad v tom, aké je dôležité poznať svoje hranice a nikdy neprestať skúšať dostať sa ešte ďalej za hranice. J

Ja som o tomto športovcovi predtým nepočula, no akonáhle som o ňom čítala, začala som sa o jeho život zaujímať viac. Internet je nevyčerpatelným zdrojom zaujímavých informácií, preto, keby ste si sa aj vy chceli o jeho živote a športovej kariére prečítať viac, môžete si pozrieť jeho internetovú stránku www. kyle-maynard.com. Motivačné videá a športové aktivity, kterým sa venuje nájdete aj na youtube.com.

 Žime život bez limitov a výhovoriek ako Kyle:

v  Sústreďme sa na tie veci, ktoré sú dobré a pozitívne. Ak svoju myseľ zameriame na negatívne veci a na všetko to, čo je zlé, zavalíme sa výhovorkami a dostaneme sa do pozície obete. Vtedy nevidíme príležitosti a potenciál, ktorý v nás drieme.

v  Je dôležité urobiť rozhodnutie žiť život s tým, čo máme k dispozícii a v podmienkach, ktoré nás obklopujú.

v  Vymažme zo svojho slovníka frázu ,, čo keď“ a definujme si svoju hodnotu.

v  Nájdime zmysel svojho života. Keď vieme PREČO, nájdeme aj cestu AKO.

v  Pokiaľ vieme, že sme na správnej ceste, nevšímajme si ľudí, ktorí sa nám snažia vnútiť presvedčenie, že je niečo nemožné. Vymažme všetky obmedzenia a limity, ktoré sme si zaviedli do života, alebo ktoré nám vnútili iní.

v  Nepodľahnime pohodlnosti. Pokiaľ sa obklopíme úspešnými ľuďmi, ktorí sú v niečom lepší ako my, budeme sa nimi inšpirovať a posúvať sa ďalej.

v  Obavy, pochybnosti a strach máme všetci. Ale strach si v sebe vytvárame sami. My sami ho tiež dokážeme zo seba odstrániť.

v  Dôležité je uvedomiť si, že pokiaľ máme veľké ciele, vždy to bude ťažké. Veľakrát zlyháme, kým sa prepracujeme k úspechu. Každá prekážka má ale na našej ceste životom zmysel. Záleží len na tom, aký postoj zaujmeme a či ju prekonáme. Nie je dôležité vyhrať, ale získať skúsenosti. Získavaním skúseností sa môžeme dozvedieť niečo nové o sebe.

 

 Kika K.

 

Zoznam použitej literatúry:

www.aktuality.sk

www.behejsrdcem.com

www.itcult.refresher.sk

 

 

 


Ak si chceme v živote vytvoriť priestor pre pozitívne myslenie a pozitívne zmeny, potrebujeme odstrániť všetky mentálne prekážky, ktoré blokujú náš pozitívny tok energie. Preto skúsme odstrániť zo svojho programu  podujatia a povinnosti, ktoré pre nás nie sú vhodné. Tak si vytvoríme priestor pre nové a vhodnejšie skúsenosti, ktoré by sme inak nemali možnosť nadobudnúť. Ak sa pokúsime vytvoriť si odstup aj od tých ľudí, ktorí nás neustále kritizujú, a ktorí odmietajú podporiť naše myšlienky alebo pochopiť naše pocity, tým si tiež vytvoríme priestor pre pozitívne naladených ľudí. Čím viac negatívnych vecí budeme zo svojho života vypúšťať, budeme mať omnoho viac priestoru na vpúšťanie pozitívnych vnemov. Keď si deň zorganizujeme tak, že uprednostníme ľudí a aktivity, ktoré považujeme za najdôležitejšie, ľahšie sa nám bude v týchto oblastiach udržiavať pozitívna energia. Keď budeme dbať na to, aby sme mali vždy voľný čas alebo aspoň pár tichých chvíľ iba pre seba J, vytvoríme si mentálny priestor pre nové myšlienky a nápady, ktoré by do nášho života inak nemali šancu preniknúť.

Povedať ,,nie“ môže byť pre niekoho ťažké. Ak je to aj náš prípad, môžeme si v mysli k tomuto slovíčku ,,nie“ priradiť namiesto významu ,,nikdy“ skôr význam ,, nie v tejto chvíli“. Tak si vieme ponechať priestor na intuitívnu zmenu názoru, podľa toho, ako sa bude naša situácia vyvíjať. Pred tým, ako prijmeme pozvanie napr. na nejakú udalosť alebo sa zaviažeme k niečomu, skúsme si stanoviť podmienky. Napríklad ak dostaneme pozvanie od kamarátov na posedenie pri káve, dať si niečo drobné pod zub a nakoniec ísť na večeru, no nemáme chuť venovať im pol dňa svojho voľného času J, vyberme si z ponuky možností iba niečo malé pod zub a pri tom skončíme. Neustále aktivity od rána do večera a nekonečný zoznam úloh zaberajú intelektuálnu kapacitu, ktorá by mala byť k dispozícii na jasné uvažovanie a rozhodovanie sa o životne dôležitých otázkach. Je to dôležité, lebo ak si doprajeme viac času na úvahy a oddych, vytvárame si priestor, v ktorom sa môžu objavovať nové myšlienky. V takomto neutrálnom a otvorenom priestore sa nachádza príležitosť určiť si životné priority. Môže to byť naša rodina, priatelia alebo životné poslanie. A to sú veľmi príjemné priority, nemyslíte? Keď nasmerujeme energiu svojho každodenného života do oblastí, na ktorých nám najviac záleží a zároveň nám prinášajú najväčšiu radosť, pomôže nám to dosiahnuť naše ciele rýchlejšie. :)

V jednom klasickom príbehu, ktorý som čítala, sa rozpráva o istom mladom mužovi a mladej dáme, ktorí boli na svojom obvyklom rande. Mladá dáma je presvedčená, že práve v ten večer ju jej priateľ požiada o ruku. Sedia v aute pred jej domom, motor ešte stále beží a mladý muž je nejaký zamyslený. Jej sa od veľkého očakávania takmer točí hlava. Myslí si, že jej priateľ hľadá správne slová, ako ju konečne požiadať o ruku. Jemu však vŕta v hlave skôr to, prečo jeho motor znie tak zvláštne. Žeby zase štrajkovala tá prevodovka?

Dievčina začína byť netrpezlivá a jeho zamyslenosť si vysvetľuje tak, že si to s ňou pravdepodobne rozmyslel. Aj on je čoraz viac nervóznejší, keďže predpokladá, že by pre problémy s autom mohol uviaznuť niekde na polceste domov. Obaja mlčia ako ryby. Dievčina prudko otvorí dvere na aute a ako strela vpáli domov. Pomyslí si, čo si to jej priateľ dovoľuje, takto špekulovať o ich spoločnej budúcnosti? On zostane sedieť v aute. Je zaskočený jej správaním, no oveľa viac starostí mu robí predstava, že bude možno čoskoro musieť kupovať nové auto. J

V tomto príbehu máme možnosť vidieť dôsledky mentálnych prekážok, keď očakávame konkrétny vývoj situácie a predpokladáme katastrofy. V príklade mladého páru, ktorý som popísala, je vidieť to, že namiesto toho, aby uprednostnili význam svojho vzťahu, obaja sa utápali vo svojom vlastnom mentálnom neporiadku.

Najviac síl máme k dispozícii vtedy, keď sa vyhýbame extrémnym myšlienkam a zbavujeme sa tak mentálnych blokov.

V harmonickom stave máme prístup k jasnému uvažovaniu a dokážeme logicky reagovať na meniace sa okolnosti. Vďaka tomuto prístupu môžeme robiť logické rozhodnutia, ktoré nám pomôžu nekomplikovať si život. Ak každé naše rozhodnutie alebo aktivita počas dňa neprispievajú k tomu, o čo nám ide v živote najviac, mali by sme obmedziť všetky aktivity, povinnosti,..., ktoré priamo nesúvisia s našimi životnými cieľmi.

 Jeden výrok hovorí, že ,,AK SA CHCEME DOSTAŤ NA OLYMP, MUSÍ K TEJTO HORE  SMEROVAŤ KAŽDÝ NÁŠ KROK.“ J

Kika

 

   


Čítam knihu, ktorá sa volá Ako zmeniť svoj život a pôsobiť na okolie zvnútra von. Obsahuje veľa zaujímavých myšlienok. Vždy, keď ju otvorím a začítam sa do nej, na chvíľu ma to vytrhne z reality a prinúti ma zamyslieť sa. Tieto myšlienky si nechcem nechať len pre seba, ale rada sa s vami o ne podelím. Aby ste rovnako ako ja mohli mať z nich úžitok. Tému by som vám postupne predstavila na pokračovanie vo viacerých článkoch. Tento prvý príspevok bude o tom, ako môžeme mať:

HARMONICKÉ NASTAVENIE MYSLE.

 

Na úvod by som začala výrokom psychoterapeutky a spisovateľky Louise L. Hayovej: ,,Každou myšlienkou si vytvárame budúcnosť.“ Bola som pobádaná zamyslieť sa, pretože táto veta  mi pomohla pochopiť, že to,  akým smerom vediem v živote svoje myšlienky, podľa toho si stanovujem ciele a tvorím budúcnosť.

 

Harmonický život si môžete vytvárať tak, keď viete, aké ciele chcete v živote dosiahnuť a ste s nimi aj stotožnení. Vtedy zaujmete k životu prístup, ktorý bude jedinečný ako odtlačok vášho prsta – automaticky začnete žiť tým, čím v skutočnosti ste. Ľudia okolo vás si vtedy všímajú a oceňujú vašu rozvahu a pokojné správanie. Budú vnímať hojnosť vašej vnútornej energie a vnútorné svetlo, ktoré bude vyžarovať z istoty vášho srdca. To ich bude k vám priťahovať ešte viac. Naopak, ak nebudete napĺňať svoj potenciál, ktorý vo vás je,  pravdepodobne budete tápať v hmle vlastných myšlienok. Budete sa čudovať, ako je možné, že nech robíte čokoľvek, nie ste vôbec šťastní.

Môže sa stať, že nebudete pociťovať radosť, pretože vás blokuje pocit nenaplnenia cieľa. Musíte si veľmi dávať pozor, aby ste sa nezaoberali negatívnymi myšlienkami, pretože negatívne myšlienky a pocity predstavujú prekážku, ktorú môžeme nazvať aj mentálnou prekážkou. Akákoľvek prekážka blokuje tok energie, ktorá vás môže pohnúť dopredu k lepšiemu spôsobu života.

Žijeme vo svete, v ktorom sme tak zvyknutí na rýchlosť, od posielania správ cez internet až po stravovanie sa v stánkoch rýchleho občerstvenia, že sme nespokojní už keď máme pár sekúnd počkať, kým zapípa mikrovlnka. No čo sa týka osobného rastu každého z nás, nejde to tak rýchlo. Rast, či už fyzický, emocionálny alebo duchovný, si vyžaduje svoj čas. Cesta za naplnením svojho skutočného potenciálu je veľmi dobrodružná. Hoci ste so svojim cieľom spokojní, môže sa stať, že vás prepadnú náhle návaly pochybností, či je cieľ správny.  Niekedy je skutočne najväčším rizikom to, keď neriskujete vôbec a cieľ nevyskúšate naplniť. Čo sa môže stať, keď sa rozhodnete preskúmať všetky možnosti pri naplnení cieľa vo svojom živote? Čaká vás hlbšie pochopenie samých seba a skutočnejší život. J J

 

Nabudúce vám poviem niečom o tom, ako si môžeme zjednodušiť život a zamerať sa na to najdôležitejšie. 


Ako zareagujete, keď sa na vás niekto milo usmeje? Zrejme sa na neho usmejete tiež. Pravdepodobne vám to aj zlepší náladu. Úprimný úsmev je nákazlivý a vyvoláva príjemné pocity.