Miro „Meky“ Žbirka <<<

Tomáš Hudák Autor:  utorok, 01 február 2022 09:25 velkost pisma decrease font size increase font size
Hodnotenie:
(0 hlasov)

 

Venované pamiatke Miroslava Mekyho Žbirku

     Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, obzvlášť fanúšikovia Miroslava Mekyho Žbirku, som tu opäť s novým článkom. Minulú stredu, teda 10. novembra 2021 vo večerných hodinách obletela Slovensko a Česko smutná správa. Spevák, gitarista, skladateľ a moderátor Miroslav „Meky“ Žbirka vo veku 69 rokov navždy odišiel do hudobného neba.      

     Keď som na Facebooku videl fotku Mekyho, ležiaceho na zemi legendárneho londýnskeho štúdia Abbey Road, kde nahrávali THE BEATLES a pod fotkou text: „‚Správy o mojej smrti sú PRAVDIVÉ,’ to by řekl Meky, kdyby žil… MIRO ŽBIRKA 21.10.1952 - 10.11.2021,“ ostal som šokovaný.

     Moja prvá reakcia bola, čo som následne aj okomentoval, že ak je toto vtip, tak je dosť blbý. Žiaľ, nebol to vtip, ale krutá realita. O pár minút neskôr som sa o tom presvedčil, keď túto správu hlásili v správach v rádiu. Následne sa správy o tom začali objavovať už aj na rôznych internetových stránkach. Hneď som bežal do kuchyne oznámiť túto smutnú správu otcovi a bratovi s priateľkou, ktorí boli rovnako šokovaní. Položme si otázku, kto nebol šokovaný?

     Veď Mekyho a jeho hudbu poznalo a malo rado celé Československo, a nielen Československo. Poznali ho napríklad aj v Anglicku, veď tam mal rodinu z matkinej strany, takže tam mal svoj druhý domov. Dokonca sa mu tam dostalo takej veľkej pocty, že mohol nahrávať albumy v štúdiu Abbey Road, kde, ako som už povedal, nahrávala albumy jeho obľúbená kapela THE BEATLES, a ešte k tomu s hudobníkmi Paula MacCartneyho. Tomu sa naozaj povie pocta. Alebo šťastie?  Asi  to bude jedno aj druhé. Veď kto z hviezd našej  populárnej hudby sa môže pochváliť, že nahrával v štúdiu, kde nahrávali aj jeho idoly? Asi nikto. Pošťastilo sa mu dokonca aj stretnúť sa so samotným Sirom Paulom McCartneym na jednom z jeho pražských koncertov. To, ako sám vravel, bol jeho splnený chlapčenský sen. Aj si spolu zahrali a vzájomne si venovali svoje CD.

     Poďme ale späť k Mekyho náhlemu a nečakanému odchodu. Meky zomrel na opakovaný zápal pľúc, s ktorým bol ešte pred mesiacom hospitalizovaný v nemocnici. Od chvíle, ako som sa túto smutnú správu dozvedel, si Mekyho pripomínam každý deň počúvaním jeho piesní z rádia alebo na youtube, alebo pozeraním televíznych programov, v ktorých účinkoval. Pozrel som si aj poslednú rozlúčku s ním, ktorá sa konala v piatok 19. novembra 2021.

     Meky Žbirka bol jedným z idolov môjho detstva, preto som sa rozhodol, že o ňom napíšem  článok. Meky bol veľkou osobnosťou československej populárnej hudby, preto si  myslím, že si zaslúži moju aj Vašu pozornosť. Prajem Vám všetkým príjemné čítanie.     

     Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jasona, Tonyho a najmladšieho Mira. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním išla celý život.

     Meky začínal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania. V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser.

     Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách. S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP platňu Sezónne lásky nahrával už s Limitom.

     Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý. Ešte v roku 1982 vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou verziou piesne V slepých uličkách. V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).

     V 90. rokoch bol naďalej úspešný, dokladujú to albumy Samozrejmý svet z roku 1994 a Meky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný Modrý album. V rokoch 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom. V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka tucet jeho piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom. V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu –  šesťdesiatinám –  vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box. Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí. V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň.

     Miro Žbirka bol niekoľko krát aj ocenený. V roku 2013 v kategórii Mimoriadna cena, v roku 2014 dostal Krištáľové krídlo. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák Artist's Mission Award / Hercova misia na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. V roku 2019 dostal Pribinov kríž 1. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby. Ako som sa dočítal včera, bude mu udelená aj cena Alexandra Dubčeka in memoriam. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.

     Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu zároveň robí aj manažérku. Minulý rok v lete, 13. júla 2020, mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky. Párkrát som ho videl a môžem povedať, že je to aspoň podľa môjho názoru veľmi dobre spracovaný dokument.

     3. októbra 2021 mal online premiéru nový dokumentárny film Modrý Album – The Making Of. Film odkrýva zákulisie vzniku legendárneho multiplatinového Modrého Albumu Mira Žbirku z roku 2001. Keď budem mať možnosť, určite nevynechám príležitosť a tento film si rád pozriem.

     Mal som rád, nielen jeho hudbu, ale aj jeho humor. Z jeho piesní sa mi páčia Ako obrázok, Drahá, Úsmev, Sedem divov tvojich líc, Balada o poľných vtákoch či legendárna Atlantída. Máme doma aj nejaké jeho platne a vo svojej knižnici mám knihy MEKY, Miro Žbirka: Zblízka a Čo bolí, to prebolí. Knihy opisujú jeho detstvo, kariéru aj súkromný život.     

     Pošťastilo sa mi vidieť Mekyho aj naživo so symfonickým orchestrom. Dňa 18.decembra 2018 som v Košickej Steel aréne prežil ďalší nezabudnuteľný zážitok. Bolo to neskutočné, famózne, skvostné, brilantné atď, užíval som si to plnými dúškami. Miro Žbirka bol legenda môjho detstva a som rád, že som ho mohol vidieť naživo. Vďaka za to patri môjmu bratovi Michalovi, ktorý ma na to upozornil a tohto umeleckého zážitku sa spolu so mnou zúčastnil. Vtedy sme, samozrejme, ešte netušili, že to bude prvý a, bohužiaľ, aj posledný raz.

Bráško môj, ešte raz ti ďakujem.

     Meky, ĎAKUJEME Vám za všetko. Za to že ste boli a obohatili ste tento svet nielen svojimi piesňami, ale aj svojím humorom. Odpočívajte v pokoji.

     Na záver článku si dovoľujem uverejniť báseň o Mekym, ktorú som našiel na Facebooku: 

 

Uhasol hlas - už to nie je tvoja pieseň,
počuť len hudbu - vzala si ťa k sebe jeseň.
Biely kvet teraz pokladáme k tvojim nohám,
česť a obdiv vzdávame hlasu a krásnym slohám.
Ani Dr. Jekyll a Mr. Hyde nič nezmenia,
ostanú len malou čiastkou tvojho umenia.
Uviazol si V slepých uličkách a my máme Čierny deň,
snáď pohltila ťa len Atlantída a možno je to len Stratený sen.
Už to nie je len Balada o poľných vtákoch
ani preskočený starý Múr našich lások.
Možno, že je pravdou Co bolí, to přebolí
tak Nespáľme to krásne v nás - žiaľ za to nestojí.
Nedokážem tvoriť rýmy na stovky tvojich piesní,
počúvali sme ich vo chvíľach radostí ale i tiesní.
Boli to nádherné sóla, ešte krajšie duetá,
kniha skvelej tvorby je už definitívne zavretá.
Zostanú tu len tvoje piesne? Nie, ty tu zostávaš s nimi,
aj keď ťa uložia do zeme a na rakve budú hrudy hliny.
Mnohí z nás rástli a dospievali s tvojim hlasom,
tvoril si hudbu, ktorá kráčala s dobou a časom.
Ďakujeme Maestro - odpočívaj v pokoji.

 

 

Tomáš Hudák

 

 

Zdroj fotografií:

https://www.facebook.com/MiroZbirka

 

Odkaz na záverečnú báseň:

https://www.facebook.com/photo?fbid=5145002468859675&set=gm.10161458899118136

 

 

 

 

 

 

 

 

  

Zobrazene 181 x Naposledy upravene autorom streda, 30 marec 2022 17:05