Vianoce na Valentína <<<

Tomáš Hudák Autor:  utorok, 09 jún 2020 10:41 velkost pisma decrease font size increase font size
Hodnotenie:
(0 hlasov)

Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, opäť som tu s ďalším, tentoraz trochu netradičným článkom. Ako vždy aj  teraz Vám prajem príjemné čítanie. Určite si teraz pri prečítaní nadpisu môjho nového článku o mne myslíte, že som sa zbláznil. Ubezpečujem Vás a čestne a verejne prehlasujem,  že som pri zmysloch. Ja viem, že je jún, ale rozhodol som sa, že Vám napíšem o svojich netradičných Vianociach. Netradičných preto, že som ich s rodinou oslavoval 14. februára na sviatok všetkých zamilovaných, teda na Valentína. To, prečo píšem o Vianociach na Valentína, teda na sviatok zamilovaných,  má svoj dôvod a jednoduché vysvetlenie.

Môj brat Matúš žije a pracuje už nejaký čas v Holandsku. Vo februári bol na dva týždne doma. Keďže nemohol byť na Vianoce s nami a my s ním, rozhodli sme sa preto si Vianoce zopakovať.  Ja viem, znie to bláznivo oslavovať Vianoce vo februári, ale čo už. Nespravíme s tým nič, že bol ďaleko a nemohli sme byť spolu. My sme za každú srandu, tak sme to skúsili teraz takto prvý krát. Keď sme  nemohli byť spolu na Vianoce, tak sme si to vynahradili teraz. Tento  rok vyšiel Valentín na piatok. Otec s bratmi sa dohodli, že prídu v piatok poobede, keď môj brat Michal aj s priateľkou Evkou prídu z roboty a spoločne si  posedíme a urobíme si pekný štedrý večer.

Mali sme Vianoce so všetkým, čo k ním patrí. Stromček otec ozdoboval večer predtým. Keby niekto k nám  teraz prišiel na návštevu alebo pozrel okna do obývačky a videl znovu postavený ozdobený vianočný stromček, pomyslel by si, že nám, mierne povedané, straší vo veží.  Ale čo, veď som počul, že niektorí ľudia aj tak robia, že stromček ani neodkladajú a majú ho v izbe pripravený na ďalšie Vianoce. Zdá sa mi to divné ale nevadí, ľudia sme rôzni.

Doobeda otec varil kapustnicu, robil šalát a vyprážal kapra a rezne. Ako vždy som sa ho opýtal, či mi môžem pomôcť. Povedal, že moju pomoc nepotrebuje. Ja som trávil, deň ako vždy vo svojej izbe, pri telke a počítači. Po obede som si ľahol, oddychoval a pozeral telku. Asi okolo pol tretej mi otec nachystal veci, aby som sa prezliekol. Potom sa prezliekol on a išiel do Revúcej pre bratov, Evku a deti. Musel ísť na dvakrát. Najprv doviezol Maťa a deti neskôr Michala s Evkou. Po ich  príchode ku nám sme sa všetci presunuli od obývačky. Neskôr otec priniesol z kuchyne jedlo a všetko ostatné a Štedrý večer sa mohol začať. Otec nás všetkých spoločne privítal pri sviatočnom stole a aj teraz predniesol tradičný vianočný vinš. Potom sme si všetci pripili a začali sme večerať. Ani teraz na úvod nechýbali oblátky s medom a cesnakom.

Po večeri sme všetci sedeli v obývačke a rozprávali sme sa o všetkom možnom. Keďže k Vianociam neodmysliteľne patria darčeky, nechýbali ani teraz. Obdarovaný bol tentoraz  len Maťo. Po večeri mu darčeky odovzdal otec. Neskôr sa k nám pripojila otcova priateľka Majka so svojou mamkou. Tiež mu doniesli nejaký darčeky. Spoločne sme strávili ešte nejaký čas rozprávaním, pozeraním televízie a tak ďalej. Po pár hodinách otec všetkých opäť na dvakrát odviezol domov.  Teta Majka s mamkou zatiaľ boli u nás. Keď sa otec vrátil, ešte chvíľku  sme sa spolu bavili. Po chvíli odišli domov aj oni. Na záver článku môžem povedať, že sme prežili krásny, netradičný štedrý večer. Som rád, že sa to takto zorganizovalo.  Čo už, keď sme nemohli byť spolu  v decembri.  Ktovie, ako to bude teraz, či budeme spolu v decembri, alebo keď zase o rok príde.  Ktovie, možno zavedieme novú rodinnú tradíciu.  To, vážení priatelia, bolo o mojich  netradičných Vianociach všetko.  Dúfam, že sa vám môj nový článok páčil, ak nie, pokúsim sa Vám nejakým novým článkom zaujať nabudúce. Do písania a čítania nabudúce, priatelia. 

Tomi Hudák.  

Zobrazene 734 x Naposledy upravene autorom utorok, 09 jún 2020 10:49