Kristínka Kocúrová

Kristínka Kocúrová 4

Ako môžeme slúžiť ostatným

piatok, 06 apríl 2018 14:24 Autor:

Určite sa nám už aspoň raz stalo, že sme počuli niekoho povedať vetu: ,,Všetko sa raz každému vráti.“ Možno o nej zvykneme uvažovať len negatívne, s tým, že každého z nás doženú jeho prešľapy a zlé úmysly, no týka sa aj dobrých vecí. Každým nesebeckým skutkom, ktorý konáme bez toho, aby sme  očakávali odmeny, vytvárame priestor pre odmeny.

Môžeme napríklad náhodne konať láskavé skutky medzi priateľmi, známymi či dokonca cudzími ľuďmi, aby sme zlepšili kvalitu ich života, a nečakať alebo nevyhľadávať pritom odmenu alebo chválu. Venujme svoj čas tomu, že budeme bojovať za správnu vec, venujme niekomu dar. Bez ohľadu na to, v akej sme situácii, vždy sa nájde niekto ešte menej šťastný. Vždy si teda môžeme nájsť spôsob, ako obetovať svoj čas, talent alebo peniaze na pomoc ostatným. Existujú však aj iné spôsoby ako slúžiť ostatným. Tieto situácie si nevyžadujú obetovanie času, talentu a peňazí. Už aj samotné pozorné počúvanie bez posudzovania predstavuje nesebecký postoj k službe ostatným. Ak si dáme záležať na tom, že nebudeme počas rozhovoru ponúkať svoj názor, kým nás oň niekto nepožiada, budeme praktizovať život v súlade so svojím prostredím. Keď sme v súlade s prítomným okamihom, neupíname sa k minulosti ani nešpekulujeme a nefantazírujeme o budúcnosti, sme nápomocní sami sebe a všetkým ostatným.

            Základné a jednoduché pravidlo pomoci v akejkoľvek oblasti je také, že ak dávame, budeme stále mať. Dávanie samého seba, bez zamerania na samého seba, otvára nový priestor a nové príležitosti.

Kristína Kocúrová


 

 

Ľudia, udalosti, situácie, ale aj skúsenosti, ktoré nás v živote stretávajú, nikdy neprichádzajú náhodne. Sú to akési spojenia, ktoré majú nášmu vedomiu odovzdať istý odkaz alebo nás podrobiť skúške. Keď to pochopíme, môžeme privítať každú udalosť bez strachu, napätia, hnevu či obviňovania. Na našej ceste nás posúva neviditeľná pomáhajúca ruka J, ktorá nám prináša skúsenosti. Tie nám upevňujú charakter. Je nevyhnutné, aby sme dôverovali v to, že sme presne tam, kde máme byť v danom okamihu. Všetko sa môžeme naučiť prijímať ako dar. Či dostaneme len tak od niekoho kyticu kvetov alebo defekt uprostred rušnej premávky, alebo niečo iné. Defekt na aute je moja nedávna skúsenosť. J J

            Ako môže byť defekt darom, obzvlášť vtedy, keď sa niekde ponáhľame a máme prísť včas? Niečo také sa môže javiť ako nejaká vážna zápletka, vymyslená presne na nás, ktorej cieľom je spomaliť nás. Takéto veci sa ale dejú každému z nás. Ja som mala tú česť pomerne nedávno. Autom som išla do roboty a pri parkovaní pred DK som zrazu počula, ako mi klesá koleso a pneumatika vydáva zvláštne zvuky. Vyšla som von z auta a koleso už ležalo sfúknuté na zemi. Zachytila som ostrý roh obrubníka a defekt bol na svete. V minulosti by som bola z takejto situácie nahnevaná a začala by som si namýšľať, že sa proti mne spriahol celý vesmír. Hovorila by som si: ,, Prečo ja?“. Uvedomila som si, že tento defekt bol svojím spôsobom dar. Všetko sa mi podarilo dať do poriadku rýchlo, s nulovou ujmou na mojom zdraví a na stave auta. J

Dar to bol v tom, že som dospela k poznaniu, že na parkovisku pred zariadením si mám dávať vždy pozor, lebo obrubníky majú ostré hrany. Neskôr som zistila, že som nebola jediná, ale stáva sa to na tom mieste aj iným a opakovane. Bez tejto príučky som mohla zažiť defekt v hustej premávke alebo v neznámej časti mesta, kde by som nemala v krátkej dobe poskytnutú pomoc ako pred DK.

O čo jednoduchší by som mala život, keby som venovala pozornosť všetkým zrnkám múdrosti, ktoré sa skrývajú vo všedných udalostiach každého dňa.

            Keď sa dobrým ľuďom dejú zlé veci, je pochopiteľné, že sa cítia byť obeťami. Väčšina ľudí dokáže jasne rozlišovať medzi dobrom a zlom, a keď sa napriek ich usilovnosti a dôkladnosti situácia vyvŕbi v ich neprospech, sú zaskočení. Keď sa dostaneme do kontaktu s ľuďmi, ktorí majú sebavedomie na rozdávanie a nerobí im problém podraziť niekoho, len aby dostali to, na čo majú podľa ich názoru výlučné právo, sme šokovaní. Aj keď ide o takú banalitu, ako predbehnúť sa pri čakaní v rade, prijať takúto nevychovanosť ako dar, môže byť dosť ťažké. Poučenie z tejto situácie môže byť jednoduché: niektorí ľudia majú oprávnene či neoprávnene pocit, že ich čas je vzácnejší ako čas ostatných. A keď je tá ,,zlá vec“ oveľa horšia ako obyčajný defekt na aute, ak sa spýtate, prečo sa táto konkrétna situácia deje pre vás, dostanete úplne inú odpoveď, ako keby ste sa pýtali, prečo sa deje vám.

         V každom prípade si namiesto otázky: ,,Prečo sa to stalo práve mne?“ položme otázku: ,,Prečo sa to stalo pre mňa?“ Keď si danú situáciu zasadíme do iného rámca, čím prejdeme od otázky, zvaľujúcej vinu na niekoho alebo niečo mimo nás, k otázke, ktorá sa snaží prehĺbiť naše porozumenie, začne sa naše pátranie po príčinách posúvať úplne novým smerom. Naša myseľ začne okamžite a bez ohľadu na to, aká je skľučujúca naša situácia, hľadať východisko a urýchli tak postup smerom k produktívnejšej budúcnosti. Časom pochopíme, prečo bola daná udalosť alebo situácia potrebná, aby nás priviedla na novú úroveň uvedomelosti. Ako mňa naučil obyčajný defekt chápať inak situácie. J Preto sa snažme všetko, čo sa nám v živote udeje, či už negatívne alebo pozitívne, chápať ako dar, ktorý nás posúva dopredu a učí nás rásť.

 


HARMONICKÉ NASTAVENIE MYSLE.

piatok, 03 marec 2017 12:23 Autor:

Čítam knihu, ktorá sa volá Ako zmeniť svoj život a pôsobiť na okolie zvnútra von. Obsahuje veľa zaujímavých myšlienok. Vždy, keď ju otvorím a začítam sa do nej, na chvíľu ma to vytrhne z reality a prinúti ma zamyslieť sa. Tieto myšlienky si nechcem nechať len pre seba, ale rada sa s vami o ne podelím. Aby ste rovnako ako ja mohli mať z nich úžitok. Tému by som vám postupne predstavila na pokračovanie vo viacerých článkoch. Tento prvý príspevok bude o tom, ako môžeme mať:

HARMONICKÉ NASTAVENIE MYSLE.

 

Na úvod by som začala výrokom psychoterapeutky a spisovateľky Louise L. Hayovej: ,,Každou myšlienkou si vytvárame budúcnosť.“ Bola som pobádaná zamyslieť sa, pretože táto veta  mi pomohla pochopiť, že to,  akým smerom vediem v živote svoje myšlienky, podľa toho si stanovujem ciele a tvorím budúcnosť.

 

Harmonický život si môžete vytvárať tak, keď viete, aké ciele chcete v živote dosiahnuť a ste s nimi aj stotožnení. Vtedy zaujmete k životu prístup, ktorý bude jedinečný ako odtlačok vášho prsta – automaticky začnete žiť tým, čím v skutočnosti ste. Ľudia okolo vás si vtedy všímajú a oceňujú vašu rozvahu a pokojné správanie. Budú vnímať hojnosť vašej vnútornej energie a vnútorné svetlo, ktoré bude vyžarovať z istoty vášho srdca. To ich bude k vám priťahovať ešte viac. Naopak, ak nebudete napĺňať svoj potenciál, ktorý vo vás je,  pravdepodobne budete tápať v hmle vlastných myšlienok. Budete sa čudovať, ako je možné, že nech robíte čokoľvek, nie ste vôbec šťastní.

Môže sa stať, že nebudete pociťovať radosť, pretože vás blokuje pocit nenaplnenia cieľa. Musíte si veľmi dávať pozor, aby ste sa nezaoberali negatívnymi myšlienkami, pretože negatívne myšlienky a pocity predstavujú prekážku, ktorú môžeme nazvať aj mentálnou prekážkou. Akákoľvek prekážka blokuje tok energie, ktorá vás môže pohnúť dopredu k lepšiemu spôsobu života.

Žijeme vo svete, v ktorom sme tak zvyknutí na rýchlosť, od posielania správ cez internet až po stravovanie sa v stánkoch rýchleho občerstvenia, že sme nespokojní už keď máme pár sekúnd počkať, kým zapípa mikrovlnka. No čo sa týka osobného rastu každého z nás, nejde to tak rýchlo. Rast, či už fyzický, emocionálny alebo duchovný, si vyžaduje svoj čas. Cesta za naplnením svojho skutočného potenciálu je veľmi dobrodružná. Hoci ste so svojim cieľom spokojní, môže sa stať, že vás prepadnú náhle návaly pochybností, či je cieľ správny.  Niekedy je skutočne najväčším rizikom to, keď neriskujete vôbec a cieľ nevyskúšate naplniť. Čo sa môže stať, keď sa rozhodnete preskúmať všetky možnosti pri naplnení cieľa vo svojom živote? Čaká vás hlbšie pochopenie samých seba a skutočnejší život. J J

 

Nabudúce vám poviem niečom o tom, ako si môžeme zjednodušiť život a zamerať sa na to najdôležitejšie. 


Anglický básnik Edmund Spenser sa za svojho života vyjadril: ,,O tom, či budeme zdraví alebo chorí, šťastní alebo nešťastní, bohatí či chudobní, rozhoduje len a len naša myseľ.“ A má pravdu, pretože naša myseľ dokáže vo veľkej miere ovplyvniť naše prežívanie.